Pátranie po živote mimo Zeme patrí k najambicióznejším vedeckým projektom súčasnosti. Astronómovia doteraz vynaložili obrovské úsilie na skúmanie exoplanét, teda planét obiehajúcich okolo vzdialených hviezd, a hľadali v ich atmosférach chemické látky, ktoré by mohli naznačovať prítomnosť organizmov.
Výsledky bývajú zaujímavé, ale zároveň nám nedávajú presvedčivé dôkazy, pretože mnohé zlúčeniny, ktoré na Zemi produkujú živé bytosti, môžu na cudzích svetoch vznikať prirodzeným spôsobom. Vedci sa preto dlho trápili s tým, ako odlíšiť skutočné stopy života od chemického šumu.
Pátranie po biologickej stope
Nový výskum publikovaný v odbornom časopise The Astrophysical Journal prichádza s úplne iným pohľadom na celý problém. Autori štúdie, Harrison Smith z Inštitútu vedy v Tokiu a Lana Sinapayen z Národného inštitútu základnej biológie v japonskom meste Okazaki navrhujú, aby sme prestali sústreďovať pozornosť na jednotlivé planéty a začali sledovať vzorce naprieč celými skupinami planét.
Základ ich postupu tvorí myšlienka, že život sa nešíri samostatne, ale má tendenciu prechádzať z jedného sveta na druhý a pritom upravovať prostredie, v ktorom sa uchytí. Ak k tomu naozaj dochádza, malo by to zanechať štatisticky merateľné stopy v dátach z prieskumov exoplanét.
Doterajšie metódy hľadania mimozemského života stáli na takzvaných biosignatúrach, čiže konkrétnych chemických ukazovateľoch ako kyslík, metán a iné plyny, ktorých výskyt sa spája so životom.
Ako príklad vedci uvádzajú fosfán, ktorého detekcia v atmosfére Venuše pred niekoľkými rokmi vyvolala veľké vzrušenie, no neskôr sa ukázalo, že mohol byť vytvorený abioticky. Nová metóda, ktorú autori nazývajú agnostickým prístupom, sa tejto pasci vyhýba tým, že nepátra po konkrétnych molekulách, ale po štatistických vzorkách naprieč skupinami planét.
Nezameriavať sa na jednotlivé planéty
Celý princíp stojí na pomerne intuitívnej myšlienke. Ak sa život raz niekde objaví a začne sa šíriť, postupne teraformuje planéty, ktoré osídli, či už zámerne alebo len ako vedľajší produkt svojej existencie. Tieto zmeny by mali byť priestorovo korelované, teda planéty v blízkosti seba by mali vykazovať podobné charakteristiky.

Presne takéto vzorce sú podľa autorov štatisticky nápadné a ťažko vysvetliteľné prirodzenými procesmi. Výskumníci to overili počítačovými simuláciami a zistili, že na detekciu takéhoto signálu by stačilo analyzovať atmosféru zhruba tisíc planét, čo je vzhľadom na plánované astronomické misie realistický cieľ.
Dôležitou výhodou tohto prístupu je aj to, že nezávisí od predpokladov o konkrétnej forme života. Vedci nemusia vopred vedieť, čo hľadajú, ani ako vyzerá mimozemský metabolizmus.
Sinapayen to vyjadrila veľmi výstižne: aj keby bol mimozemský život úplne iný ako ten pozemský, jeho efekty vo veľkom meradle, ako je transformácia planét, by mohli byť stále detekovateľné. To je podstatný posun, pretože doterajšie metódy predpokladali, že mimozemský život bude fungovať aspoň trochu podobne ako ten náš.
Budú potrebné detailné pozorovania
Výskum je zatiaľ postavený výlučne na simuláciách a na jeho potvrdenie budú potrebné skutočné dáta z pozorovaní. Autori sami uznávajú, že nasledujúce štúdie si budú vyžadovať detailnejšie planetárne modely a realistickejšie scenáre vývoja galaxií. Aj napriek tomu môže ísť o jeden z najdôležitejších metodologických krokov v astrobiológii za posledné roky.
Namiesto hľadania jednej konkrétnej chemickej látky v atmosfére konkrétnej planéty sa vedci učia rozpoznávať vzorce v obrovských dátových súboroch, čo je niečo, v čom moderná výpočtová technika exceluje. Ak sa metóda osvedčí v praxi, mohla by zásadne zmeniť to, akým spôsobom budú budúce vesmírne teleskopy a observatóriá pristupovať k prieskumu exoplanét.
Namiesto individuálnych analýz atmosférických spektier by sa mohli zameriavať na štatistické trendy naprieč tisíckami planét a hľadať v nich stopy šíriaceho sa života. Pátranie po mimozemských civilizáciách alebo aspoň po biologickej aktivite tak vstupuje do úplne novej éry.
Čítajte viac z kategórie: Novinky
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú

Nie životný štýl, ale čas. Vedci zistili, prečo sa niektorí ľudia dožívajú 100+ rokov

Ľudstvo potrebuje na Mars kuriózny vynález, aby prežilo. Astronómovia už majú návrh

Najväčší mýtus ľudstva padá. Naše vedomie vôbec nemusí byť viazané na biológiu

Dekády stará katastrofa sa nekoná, budúcnosť našej planéty bude po Slnku vyzerať úplne inak

Mesiac potrebuje vlastný zákon. Bez neho budú ľudské základne v nebezpečenstve
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Neurovedec varuje pred 6-hodinovým spánkom: Výnimku má menej ako 1 % ľudí, ostatným hrozí postupný kolaps tela
PREMIUM„Drvivá väčšina spoločnosti nebude mať prácu.“ Miliardár Tkáč otvorene hovorí o revolúcii, akú svet ešte nezažil

Slovenský syr získal zlato na World Cheese Awards. Prestížny rebríček odhalil TOP 10 domácich mliečnych výrobkov

Prežil 17 rokov v najelitnejších jednotkách sveta. Odhaľuje 20-minútový návyk na záchranu psychiky aj manželstva

MAPA: Hygienici preverili kvalitu vody na kúpaliskách a jazerách po Slovensku. 3 lokality hlásia zdravotné riziko
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Slováci nechápu fyziku v elektromobiloch. Batérie s vysokým dojazdom sú paradoxnou nevýhodou
- Zajtra štartuje najočakávanejší seriál leta. Videli sme ho, už prvá časť je brutálna
- Akčný veľkofilm prichádza online v rekordne krátkom čase. V kinách škaredo pohorel
- VW spustil výrobu kľúčového motora. Tieto lacné EV dostanú nový pohon s výkonom 226 koní
- Elektromobil si kúpiš za 30 000 eur, no doma ťa čaká nepríjemnosť. Predajcovia o nej mlčia
-
- Zajtra štartuje najočakávanejší seriál leta. Videli sme ho, už prvá časť je brutálna
- Česi vymysleli lacnú zbraň proti dronom: Nemá radar, aj tak ich odhalí na kilometre
- Slováci nechápu fyziku v elektromobiloch. Batérie s vysokým dojazdom sú paradoxnou nevýhodou
- Toto už nie je len dron. Najväčšia zbrojovka sveta ukázala sci-fi zbraň, akú svet ešte nevidel
- Bývaš v byte a chceš vlastnú elektrinu? Slovákov zaskočí, čo im panelák dovolí a čo už nie
-
- Automobilky oklamali svet a budú platiť. Obľúbený pohon zlyhal na celej čiare, produkuje veľké emisie
- Česi vymysleli lacnú zbraň proti dronom: Nemá radar, aj tak ich odhalí na kilometre
- Moderná elektronika vydrží menej ako kedysi. Nie je to konšpirácia a má to jasný dôvod
- Zajtra štartuje najočakávanejší seriál leta. Videli sme ho, už prvá časť je brutálna
- Netflix vyhráva. Toto je TOP 11 najlepších seriálov tohto roka a kde ich nájdeš online
Nový poplatok môže zasiahnuť hit medzi Slovákmi. Mnohí zvažujú obmedzenie nákupov
Známa slovenská tvár mieri na streamovaciu službu. Táto platforma ukáže jeho kontroverznú výpravu
Intel pokračuje v návrate medzi elitu veľkolepým plánom. Pomôcť mu má partnerstvo s Applom
Volkswagen pokračuje v masívnom prepúšťaní. Do roku 2030 to schytá až 50 000 ľudí
BMW naznačuje veľké škrty. Automobilka pripravuje ďalšie opatrenia
Zemný plyn odpísalo ďalšie slovenské mesto. Teplo pre tisíce domácností získa oveľa lepším spôsobom
Najväčšia biometánová stanica na Slovensku premieňa odpad na plyn pre domácnosti
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Neurovedec varuje pred 6-hodinovým spánkom: Výnimku má menej ako 1 % ľudí, ostatným hrozí postupný kolaps tela
PREMIUM„Drvivá väčšina spoločnosti nebude mať prácu.“ Miliardár Tkáč otvorene hovorí o revolúcii, akú svet ešte nezažil

Slovenský syr získal zlato na World Cheese Awards. Prestížny rebríček odhalil TOP 10 domácich mliečnych výrobkov

Prežil 17 rokov v najelitnejších jednotkách sveta. Odhaľuje 20-minútový návyk na záchranu psychiky aj manželstva

