Nórska vláda dostala na stôl najkomplexnejšiu analýzu jadrovej energetiky za posledné desaťročia a výsledok je jednoznačný. Krajina, ktorá si dlhodobo vystačí s vodnou energiou, nevidí v jadre realistickú ani ekonomicky zmysluplnú cestu. Vládna komisia poverená hodnotením možností jadrovej energetiky skonštatovala, že jadro by prišlo príliš neskoro, stálo by priveľa a jeho prínos by nebol schopný konkurovať iným zdrojom, informuje Reuters.

Komisia vo svojej správe uvádza, že pri súčasných cenách technológií a očakávaných cenách elektriny „investícia do jadrovej energie v Nórsku nie je v súčasnosti ekonomicky výhodná“. Zároveň dodáva, že aj pri optimistických scenároch by prvý reaktor mohol začať fungovať najskôr okolo roku 2045. Pre krajinu, ktorá potrebuje riešiť rastúci dopyt po elektrine už v najbližších rokoch, ide o neprijateľne dlhý horizont.

Sľub, ktorý zatiaľ nefunguje

V Nórsku sa v posledných rokoch rozprúdila debata o malých modulárnych reaktoroch (SMR). Tie mali byť rýchlejšie, lacnejšie a flexibilnejšie než klasické veľké bloky. Komisia však tieto očakávania výrazne koriguje. Podľa jej hodnotenia je technológia stále v štádiu vývoja, komerčné projekty meškajú a náklady rastú.

V správe sa uvádza, že „SMR reaktory zatiaľ nepreukázali schopnosť dodávať elektrinu za konkurencieschopnú cenu“ a že ich reálne nasadenie v Európe bude závisieť od toho, či sa podarí spustiť prvé projekty v USA a Kanade. Nórsko by tak bolo odkázané na vývoj v zahraničí, čo znižuje aj rýchlosť prípadného nasadenia.

Jadrová energia ako príliš pomalá odpoveď

Nórsko dnes rieši prudko rastúci dopyt po elektrine. Priemysel, elektrifikácia dopravy aj rozvoj dátových centier tlačia na kapacity siete. Vláda preto potrebuje rýchle riešenia. Jadrová energia však podľa komisie nedokáže reagovať v tempe, ktoré si situácia vyžaduje.

Freepik

Komisia konštatuje, že „zavedenie jadrovej energetiky by si vyžadovalo minimálne dve desaťročia príprav, výstavby a budovania regulačného rámca“. Krajina pritom nemá žiadnu existujúcu infraštruktúru, ktorá by tento proces urýchlila. Nórsko nikdy neprevádzkovalo komerčný jadrový reaktor a jeho dva výskumné reaktory boli odstavené v roku 2019.

Ekonomika nepustí

Kľúčovým argumentom proti jadru sú náklady. Komisia pracovala s viacerými scenármi, no ani jeden neukázal jadro ako ekonomicky výhodné riešenie. Pri realistických cenách elektriny by sa investícia nevrátila. Pri optimistických cenách by návratnosť stále zaostávala za alternatívami, ktoré sú dostupné skôr a s menším rizikom.

Správa uvádza, že „jadrová energia by v Nórsku potrebovala výrazné štátne garancie, aby bola pre investorov prijateľná“. To by znamenalo vysoké riziko pre verejné financie a dlhodobé záväzky, ktoré by museli niesť daňoví poplatníci.

Pripravuje si pôdu

Komisia napriek odmietavému postoju k výstavbe odporúča, aby Nórsko pripravilo základný regulačný rámec pre využívanie jadrovej energie. Nie preto, že by odporúčala stavať, ale preto, aby krajina mala prehľad o technológiách a bola pripravená reagovať, ak sa situácia v budúcnosti zmení. Jadro však podľa správy nemá byť súčasťou energetickej stratégie najbližších desaťročí.

Nórska vláda tak dostala jasný signál. Jadrová energia nie je riešením pre dnešné potreby a jej prínos by prišiel až v čase, keď bude energetická mapa Európy vyzerať úplne inak. Krajina sa preto bude spoliehať na to, čo jej funguje už desaťročia, a teda na vodnú energiu, doplnenú o veterné parky, modernizáciu siete a úsporné opatrenia.

Slovensko ide opačným smerom

Kým Nórsko zatiaľ neplánuje výstavbu veľkých jadrových elektrární a diskusia sa tam sústreďuje najmä na malé modulárne reaktory, Slovensko považuje jadro za základ svojej energetickej budúcnosti. Vláda v roku 2024 oznámila zámer postaviť nový jadrový blok v Jaslovských Bohuniciach.

Lukáš Grinaj/TASR/JAVYS

Má ísť o najväčší reaktor v histórii krajiny s plánovaným výkonom do 1 200 MW. Premiér Robert Fico pri predstavení projektu zdôraznil, že Slovensko chce využiť existujúcu infraštruktúru elektrárne, aby sa skrátil proces povoľovania a prípravy. Podľa vlády má nový blok posilniť energetickú bezpečnosť a udržať kontrolu nad strategickými zdrojmi.

Projekt je v prípravnej fáze a štátna spoločnosť JAVYS pokračuje v technických a ekonomických analýzach, ktoré majú určiť finálny model výstavby. Slovensko zároveň patrí medzi najpronukleárnejšie krajiny Európskej únie – jadrové elektrárne dlhodobo pokrývajú viac než polovicu domácej spotreby elektriny. Vláda ich považuje za kľúčový nástroj na stabilizáciu cien aj na plnenie klimatických cieľov.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia