Historický moment, na ktorý čakali celé generácie, sa stal realitou. NASA úspešne odštartovala misiu Artemis II, čím sa ľudstvo po viac ako polstoročí opäť vydalo za hranice nízkej obežnej dráhy Zeme. Raketa Space Launch System vyniesla loď Orion 1. apríla 2026 o 22:35 UTC zo štartovacej rampy 39B na Kennedyho vesmírnom centre.

Štart prebehol hladko a bez zásadných komplikácií, čo je vzhľadom na komplexnosť celej zostavy mimoriadne dôležité. Ide totiž o prvý pilotovaný let do hlbokého vesmíru od legendárnej misie Apollo 17 z roku 1972. Posádka sa vydala na približne desaťdňovú cestu okolo Mesiaca po takzvanej voľnej návratovej trajektórii, ktorá zabezpečuje návrat k Zemi aj bez aktívneho zásahu.

Veliteľom misie je Reid Wiseman, ktorého dopĺňajú pilot Victor Glover, misijná špecialistka Christina Koch a kanadský astronaut Jeremy Hansen. Pre Hansena ide o premiérový let, zatiaľ čo jeho kolegovia už majú skúsenosti z predchádzajúcich misií.

Počas výstupu raketa splnila všetky kľúčové míľniky. Približne po dvoch minútach došlo k oddeleniu pomocných rakiet na tuhé palivo, o šesť minút neskôr sa vypli hlavné motory centrálneho stupňa a krátko nato Orion úspešne rozvinul svoje solárne panely. Astronauti okamžite začali s kontrolou životne dôležitých systémov. Testovali vodný dávkovač, hasičské masky aj sanitárne zariadenia, pričom všetko fungovalo bezchybne.

Misia priamo nadväzuje na úspešný bezpilotný let Artemis I z roku 2022, ktorý overil základnú funkčnosť systému. Artemis II však ide výrazne ďalej a prvýkrát preveruje všetky technológie v podmienkach s ľudskou posádkou.

Orion je na ceste k Mesiacu

Orion momentálne smeruje k translunárnej trajektórii smerom k Mesiacu. Posádka už úspešne vykonala manévre na zvýšenie obežnej dráhy a dokončila aj testy priblíženia k stupňu ICPS. Solárne panely sú plne rozvinuté a zabezpečujú dostatok energie pre všetky systémy.

Kozmická loď momentálne operuje prevažne v automatickom režime, pričom astronauti zasahujú len v prípade potreby. Aktuálne pokračujú v testovaní životne dôležitých systémov vrátane ochrany pred radiáciou a komunikačných technológií. Pred nimi je približne trojdňová cesta k Mesiacu, pričom na štvrtý deň preletia okolo jeho odvrátenej strany vo vzdialenosti asi 6500 kilometrov.

Súčasťou misie sú aj vedecké experimenty. Projekt AVATAR skúma vplyv radiácie a mikrogravitácie na ľudské tkanivá pomocou takzvaných organoidov na čipe. Experiment ARCHAR sleduje spánok, pohyb a fyziologické reakcie astronautov počas letu. Tieto dáta budú kľúčové pre budúce dlhodobé misie.

Návrat na Zem bude rovnako náročný ako samotná cesta. Orion vstúpi do atmosféry rýchlosťou približne 40 000 kilometrov za hodinu, čo predstavuje jednu z najvyšších návratových rýchlostí v histórii pilotovaných letov. Pristátie je plánované do Tichého oceánu pri San Diegu, kde bude čakať americké námorníctvo.

NASA/Freepik

Najdrahší návrat na Mesiac v histórii

Program Artemis patrí medzi najambicióznejšie a zároveň najdrahšie vesmírne projekty súčasnosti. Samotný štart Artemis II stojí viac ako 4 miliardy dolárov, pričom celkové náklady programu prekročili do roku 2025 hranicu 90 miliárd dolárov.

Na projekte sa podieľa viacero medzinárodných partnerov. Európska vesmírna agentúra dodala servisný modul pre Orion, Kanada prispela pokročilými senzormi. Ide o globálnu spoluprácu, ktorá má ambíciu vybudovať trvalú infraštruktúru na Mesiaci.

Význam misie však presahuje samotné testovanie technológií. Glover sa stane prvým človekom tmavej pleti, ktorý opustí nízku obežnú dráhu Zeme. Kochová bude prvou ženou v tejto vzdialenosti od Zeme a Hansen prvým neamerickým astronautom na takejto trajektórii.

Artemis II zároveň testuje nové komunikačné technológie vrátane optického prenosu dát s rýchlosťou až 260 Mbps. Súčasťou misie sú aj malé satelity CubeSat z viacerých krajín, ktoré budú skúmať radiáciu a vesmírne prostredie.

NASA

Dlhá cesta plná komplikácií

Prípravy na misiu trvali roky a nevyhli sa ani problémom. Pôvodný plán ešte pod názvom EM-2 rátal so štartom už v roku 2019. Realita však priniesla množstvo technických výziev.

Počas testov vo februári 2026 sa objavil únik vodíka v spojení servisnej veže, čo si vyžiadalo návrat rakety do montážnej haly. Neskôr sa objavili aj problémy s prietokom hélia, ktoré posunuli štart až na apríl. Druhý test však už prebehol bez komplikácií.

Diskusie vyvolal aj tepelný štít Orionu, ktorý bol po misii Artemis I čiastočne poškodený. NASA preto upravila návratový profil na strmší vstup do atmosféry, aby minimalizovala riziká. Napriek kritike zo strany niektorých inžinierov agentúra po nezávislom preskúmaní potvrdila bezpečnosť riešenia.

Samotný štart už prebehol bez zásadných problémov, len s drobnými zdržaniami spôsobenými kontrolou senzorov a komunikačných systémov.

NASA/Úprava redakcie

Čo bude nasledovať

Artemis II je kľúčovým krokom k ďalším misiám. Najbližšie sa pripravuje Artemis III, ktorá má otestovať dokovanie s lunárnymi pristávacími modulmi od spoločností SpaceX a Blue Origin.

Pôvodne mala práve Artemis III zabezpečiť návrat ľudí na povrch Mesiaca, no aktuálne plány počítajú s pristátím až pri misii Artemis IV v roku 2028. Cieľom programu je vybudovať trvalú prítomnosť na Mesiaci a pripraviť sa na budúce lety na Mars.

Čítajte viac z kategórie: Novinky