S nočnou oblohou sa niečo deje. V roku 2026 stúpol počet nezvyčajných úkazov, vedci nechápu

Začiatok roka 2026 priniesol fenomén, ktorý si začína všímať nielen vedecká komunita, ale aj široká verejnosť. Počet výrazných meteorických úkazov (tzv. bolidov) podľa najnovších dát citeľne vzrástol. Hoci Zem pravidelne prechádza prúdmi kozmického materiálu, aktuálne čísla naznačujú, že tentoraz môže ísť o niečo viac než len bežnú variabilitu.

Americká meteorická spoločnosť (AMS) eviduje hlásenia o bolidoch už od roku 2005, pričom systém dosiahol stabilnú úroveň približne medzi rokmi 2016 až 2018. Práve preto sú aktuálne dáta mimoriadne zaujímavé. Umožňujú totiž porovnávať konzistentné obdobia bez výrazného skreslenia spôsobeného rastom používateľskej základne.

Len v prvom kvartáli 2026 bolo zaznamenaných 2 046 udalostí, čo je síce rekord, no len mierne vyšší než hodnoty z rokov 2022 a 2021. Kľúčový rozdiel sa však skrýva inde. Výrazne narástol počet udalostí, ktoré videlo veľké množstvo svedkov. Udalostí s viac ako 50 hláseniami je viac než dvojnásobok oproti dlhodobému priemeru, pri hranici 100 hlásení ide taktiež o dvojnásobný nárast.

Práve tento trend naznačuje, že nejde len o väčší počet pozorovateľov, ale aj o fyzikálnu zmenu v samotných objektoch vstupujúcich do atmosféry. „Signál je na vrchole distribúcie,“ uvádzajú autori analýzy. Teda najvýraznejšie sa prejavuje pri najjasnejších a najväčších udalostiach.

Marec 2026 sa pritom ukázal ako zlomový mesiac. Zatiaľ čo základná úroveň menších udalostí ostala prakticky nezmenená, dramaticky pribudli tie, ktoré videli desiatky až stovky ľudí. Priemerný počet svedkov na jednu udalosť dosiahol hodnotu 142,7, čo je takmer trojnásobok predchádzajúceho rekordu.

Väčšie telesá, silnejšie efekty

Zmeny nepotvrdzujú len štatistiky hlásení. Výrazne sa zvýšil aj počet prípadov, pri ktorých boli zaznamenané sonické rany, teda zvukové efekty spôsobené prenikaním väčších objektov hlboko do atmosféry. V prvom kvartáli 2026 ich bolo až 79 % pri najvýraznejších udalostiach.

To je zásadný indikátor. Ak by išlo len o lepšie podmienky na pozorovanie alebo vyšší počet hlásení, fyzikálne prejavy by ostali nezmenené. Realita je však opačná. „To si vyžaduje objekty, ktoré preniknú dostatočne hlboko do atmosféry, aby vytvorili tlakové vlny,“ konštatuje analýza.

Zaujímavý je aj nárast dlhších pozorovaní. Počet hlásení o bolidoch trvajúcich viac než štyri sekundy dosiahol 1 693, čo je viac než dvaapolnásobok doterajšieho maxima.

Hensle Pleper/Twitter/ČHMÚ

Nejde o nový meteorický roj

Vedci zároveň vylučujú niekoľko jednoduchých vysvetlení. Nejde o nový meteorický roj, keďže v prvom kvartáli roka žiadny významný neprebieha. Aktivita sa koncentruje v už známych oblastiach oblohy, najmä v takzvanom anthelionovom zdroji, teda oblasti opačnej voči Slnku.

Zaujímavým zistením je aj nárast udalostí s vysokou deklináciou, teda prichádzajúcich z dráh výrazne naklonených voči rovine ekliptiky. Takéto prípady sú zriedkavé a podľa vedcov si vyžadujú ďalší výskum.

Rovnako neobstojí ani vysvetlenie založené na sezónnom efekte februárových bolidov. Hoci tento jav zvyčajne prináša mierny nárast aktivity, aktuálne hodnoty ho výrazne presahujú a vrchol nastal až v marci.

Unsplash

Umelá inteligencia ako faktor

Jedným z mála faktorov, ktoré vedci zatiaľ nedokážu úplne vylúčiť, je vplyv umelej inteligencie. V posledných rokoch sa dramaticky rozšírilo používanie digitálnych asistentov, ktorí dokážu používateľov okamžite nasmerovať na správne miesto na nahlásenie pozorovania.

„Keď dnes niekto uvidí bolid, môže sa opýtať ChatGPT, Siri alebo Google AI, kde ho nahlásiť,“ uvádza analýza. Tento efekt by mohol zvýšiť počet hlásení na jednu udalosť bez toho, aby sa zmenil skutočný počet bolidov.

Zároveň však nedokáže vysvetliť nárast sonických rán ani nálezy meteoritov, ktoré potvrdzujú fyzickú prítomnosť väčších telies.

Odpovede zatiaľ nemáme

Prirodzene sa objavujú aj špekulácie o neobvyklom pôvode týchto javov. Vedci ich však rázne odmietajú. Všetky analyzované objekty majú charakteristiky typické pre telesá obiehajúce okolo Slnka. „Neexistuje žiadny dôkaz o anomálnom správaní, riadenom lete alebo neprirodzenom zložení,“ zdôrazňujú.

Zem sa tak pravdepodobne stretáva s vyššou koncentráciou väčších úlomkov, ktorých pôvod zatiaľ nie je úplne jasný. Môže ísť o bežnú štatistickú odchýlku, neidentifikovaný prúd materiálu alebo kombináciu viacerých faktorov.

Po rokoch stabilného vývoja sa však v roku 2026 niečo zmenilo.

Čítajte viac z kategórie: Novinky