Umelá inteligencia dnes preniká do takmer každej oblasti digitálneho života. Nástroje ako ChatGPT, Claude alebo Gemini dokážu v priebehu sekúnd napísať e-mail, vytvoriť osobnú správu pre priateľa alebo zhrnúť obsah knihy, ktorú si človek nestihol prečítať.

Táto schopnosť rýchlo generovať texty, analýzy či odpovede však zároveň otvára nový technologický problém, ktorý začína znepokojovať vedcov aj odborníkov na kognitívne vedy, upozorňuje The Conversation.

Postupne oslabuje ľudskú myseľ

Výskumy naznačujú, že rastúce spoliehanie sa na umelú inteligenciu môže postupne meniť spôsob, akým ľudia premýšľajú. Moderné digitálne prostredie totiž využíva prirodzené vlastnosti ľudskej mysle, teda spôsob, akým vnímame informácie, na čo sústreďujeme pozornosť a ako si veci pamätáme.

Pri preťažení informáciami má mozog tendenciu vyberať si skratky. V praxi to znamená, že človek čoraz častejšie deleguje náročnejšie mentálne úlohy na externé nástroje. Pri nástupe generatívnej AI sa týmto nástrojom stávajú práve algoritmy.

Psychologické štúdie už poukazujú na súvislosť medzi intenzívnym používaním AI systémov a zmenami v správaní používateľov. U niektorých ľudí sa objavuje nižšia ochota kriticky analyzovať informácie, väčšia mentálna pasivita alebo dokonca pocit závislosti od technológie. Nejde pritom len o subjektívny dojem. Kognitívna psychológia dlhodobo ukazuje, že spôsob práce s informáciami priamo ovplyvňuje fungovanie pamäti a schopnosť analyzovať nové poznatky.

Ľudská kognícia stojí na troch základných procesoch: prijímaní informácií, ich ukladaní do pamäti a následnom vybavovaní. Tieto mechanizmy spolupracujú a vytvárajú mentálnu „databázu“, ktorá umožňuje chápať nové informácie v širšom kontexte. Ak je človek zahltený množstvom podnetov, mozog prirodzene uprednostní samotné prijímanie informácií, zatiaľ čo procesy ukladania a vybavovania sú potlačené, pretože vyžadujú viac mentálnej energie.

Technológie, ktoré dokážu rýchlo odpovedať na otázky, tento mechanizmus ešte posilňujú. Používateľ síce okamžite dostane výsledok, no jeho mozog nemusí prejsť náročnejšími fázami spracovania informácie.

Práve tie sú pritom kľúčové pre rozvoj kritického myslenia. Získané vedomosti totiž nefungujú izolovane – neustále sa prepájajú s novými informáciami a pomáhajú ich interpretovať. Čím širšia je vedomostná základňa človeka, tým lepšie dokáže vyhodnocovať nové fakty a odhaliť manipuláciu alebo dezinformáciu.

Typickým príkladom je historické poznanie. Ak má človek základné vedomosti o postavách ako Adolf Hitler alebo Benito Mussolini v kontexte druhej svetovej vojny, dokáže jednoduchšie rozpoznať moderné prejavy autoritárskych ideológií. Bez tejto znalostnej základne sa nové informácie interpretujú podstatne ťažšie.

Záleží na spôsobe využitia

Dôležité je pritom pochopiť, že využívanie externých zdrojov poznania nie je nič nové. Ľudská spoločnosť funguje práve na rozdelení expertízy. Lekári poskytujú medicínske informácie, inžinieri navrhujú infraštruktúru a finanční analytici radia pri investíciách. Tento systém umožňuje jednotlivcom pracovať s oveľa širším objemom poznatkov, než by dokázali sami obsiahnuť.

Rozdiel je v tom, ako sa externé zdroje používajú. V kognitívnej vede sa rozlišuje medzi „offloadingom“, teda úplným presunutím mentálnej úlohy na externý systém, a takzvaným „scaffoldingom“. Druhý prístup znamená, že externý nástroj podporuje vlastné premýšľanie, no nenahrádza ho. Typickým príkladom je učiteľ, ktorý študentovi poskytuje spätnú väzbu, ale nenapíše esej namiesto neho.

geralt/Pixabay

Umelá inteligencia môže fungovať v oboch režimoch. Ak ju človek používa ako analytický nástroj, ktorý pomáha organizovať informácie, môže jeho mentálne schopnosti dokonca posilniť. Ak však AI prevezme samotné získavanie a interpretáciu vedomostí, používateľ postupne stráca motiváciu vytvárať vlastné mentálne modely reality.

Z kognitívneho hľadiska ide o podobný jav, aký sa pozoroval pri nástupe internetu a vyhľadávačov. Štúdie už pred rokmi ukázali, že ľudia si menej pamätajú samotné informácie a viac si pamätajú, kde ich môžu nájsť. Generatívna AI tento trend posúva ešte ďalej, pretože neponúka len zdroje informácií, ale rovno hotové odpovede.

Rovnováha preto spočíva v tom, aby si človek zachoval kontrolu nad tým, ktoré mentálne úlohy deleguje a ktoré vykonáva sám. Náročnejšie formy premýšľania, ako analýza, syntéza informácií či tvorba argumentov, by mali zostať primárne ľudskou aktivitou. Práve tieto procesy totiž formujú intelekt a schopnosť kriticky posudzovať realitu.

Technologický pokrok tak vytvára paradoxnú situáciu. Umelá inteligencia môže dramaticky zvyšovať produktivitu a rozširovať prístup k poznaniu, no zároveň môže oslabiť mentálne schopnosti používateľov, ktorí ju začnú využívať ako náhradu vlastného myslenia. Budúcnosť preto nebude závisieť len od výkonu algoritmov, ale najmä od toho, ako sa ľudia naučia tieto nástroje používať.

Čítajte viac z kategórie: Novinky