Priemerná cena elektromobilov v Európskej únii po rokoch rastu konečne začína klesať. Nová analýza environmentálneho think tanku Transport & Environment ukazuje, že rok 2025 priniesol zlomový moment. Elektrické autá zlacnili v priemere prvýkrát od roku 2020. Podľa expertov za tým stoja najmä prísnejšie emisné ciele EÚ pre automobilky.

Priemerná cena batériového elektromobilu v EÚ sa v roku 2025 znížila približne o 1 800 eur, čo predstavuje pokles o štyri percentá. Priemerná hodnota sa ustálila na úrovni 42 700 eur. Podľa analýzy ide o priamy dôsledok regulačného tlaku zo strany Európskej komisie, ktorá prostredníctvom flotilových limitov CO₂ motivuje výrobcov uvádzať na trh lacnejšie modely.

Kľúčovým faktorom poklesu cien je rozšírenie cenovo dostupných elektromobilov v takzvanom B segmente, teda medzi menšími mestskými autami. Práve v tejto kategórii klesla priemerná cena až o 13 percent. Automobilky začali uvádzať modely, ktoré majú osloviť širší okruh zákazníkov a nie iba prémiový segment.

Typickým príkladom je Citroën ë‑C3, ktorý sa v Európe predáva od približne 23 300 eur a ponúka dojazd okolo 320 kilometrov. Podobnú stratégiu zvolil aj Renault 5 E‑Tech, moderná elektrická interpretácia ikonického modelu, ktorej cena sa pohybuje okolo hranice 25 000 eur a dojazd presahuje 300 kilometrov.

Tieto modely prišli na trh práve v čase, keď sa automobilky snažili splniť pôvodné emisné limity CO₂ pre rok 2025. Tie boli síce neskôr zmiernené a rozložené do trojročného priemeru medzi rokmi 2025 a 2027, no tlak na rozšírenie dostupných elektromobilov už stihol priniesť konkrétne výsledky.

Na trhu sa navyše objavujú aj ďalšie lacnejšie alternatívy. Čínsko európsky model Leapmotor T03 štartuje približne na cene 14 900 eur a deklaruje dojazd až 395 kilometrov podľa mestského cyklu. Medzi dostupnejšie elektromobily patrí aj Dacia Spring s cenou okolo 20 800 eur alebo nový Hyundai Inster, ktorý sa má pohybovať približne na úrovni 25 000 eur.

Analýza T&E očakáva, že do konca roka 2025 bude na európskom trhu dostupných minimálne deväť elektromobilov s cenou pod 25 000 eur. Do roku 2027 by ich počet mohol vzrásť až na devätnásť, pričom väčšina z nich sa bude vyrábať priamo v Európe.

Hyundai

Prémiové modely zdražovali priemer

Aktuálny pokles cien kontrastuje s vývojom v predchádzajúcich rokoch. Medzi rokmi 2020 a 2024 totiž priemerná cena elektromobilov v Európe vzrástla približne o 5 000 eur. Výrobcovia sa v tom období sústredili najmä na väčšie a ziskovejšie modely z vyšších segmentov.

Na trhu dominovali vozidlá ako Audi Q4 e‑tron, Audi e‑tron GT, Volkswagen ID.4, BMW iX či luxusné sedany Mercedes‑Benz EQE a Mercedes‑Benz EQS. Vysoké ceny umožňovali automobilkám generovať vyššie marže, keďže emisné limity v tom čase neboli natoľko prísne, aby si vyžadovali masové rozšírenie lacnejších elektromobilov.

Zdá sa však, že stratégia orientovaná výlučne na prémiový segment postupne ustupuje. Automobilky už oznámili ďalšie cenovo dostupné modely, ktoré majú ceny elektromobilov tlačiť ešte nižšie. Koncern Volkswagen Group napríklad pripravuje novú rodinu menších elektrických vozidiel.

Medzi nimi bude aj očakávaný model Volkswagen ID. Polo, ktorého základná cena by mala začínať približne na úrovni 25 000 eur. Rovnakú platformu majú využiť aj modely Cupra Raval, Volkswagen ID. Cross či Škoda Epiq.

Škoda

Emisné ciele rozhodnú o cenách

Podľa expertov zo spomínaného think tanku zohrávajú emisné normy zásadnú úlohu nielen pri ochrane klímy, ale aj pri cenách áut.

„Flotilové emisné normy prospievajú klíme a zároveň majú pozitívny dopad na peňaženky spotrebiteľov. Vďaka cieľom CO₂ má Európa konečne viac dostupných elektromobilov. Ak budeme pokračovať v nastavenom kurze a neoslabíme ciele pre rok 2030, nové elektrické autá budú čoskoro lacnejšie než vozidlá so spaľovacím motorom,“ vysvetlil Sebastian Bock, riaditeľ T&E pre Nemecko.

Podľa analýzy sa cenová parita už začína objavovať vo vyšších segmentoch. V roku 2024 dosiahli elektromobily v segmentoch D a E približne rovnaké ceny ako porovnateľné autá so spaľovacím motorom. V menších kategóriách A, B a C by sa podľa odhadov mohla cenová rovnosť dosiahnuť do roku 2030, ak sa úspory z výroby premietnu do koncových cien pre zákazníkov.

Tento scenár však môže narušiť politické rozhodovanie. Európska komisia už niektoré emisné ciele zmiernila a diskutuje sa aj o ďalšom uvoľnení pravidiel pre rok 2030. Analýza varuje, že ak by sa cieľové hodnoty CO₂ počítali ako päťročný priemer, podiel elektromobilov na nových registráciách by mohol do roku 2030 klesnúť z očakávaných 57 percent na približne 32 percent.

Freepik/Pexels (úprava redakcie)

„Nemali by sme si nahovárať, že znižovanie štandardov dlhodobo ochráni európsky priemysel. Ak sa ciele pre rok 2030 oslabia, iba to oddiali pokles cien elektromobilov a krátkodobo zabezpečí marže a dividendy na úkor dlhodobej konkurencieschopnosti. Medzitým medzinárodní konkurenti nespia. Čínski výrobcovia už výrazne prenikajú na európsky trh a dokonca predbiehajú naše tradičné prémiové značky v plug in hybridoch,“ dodáva Sebastian Bock v tejto súvislosti.

Budúci vývoj môže pomôcť aj technologický pokrok. Očakáva sa, že ceny batérií v Európe klesnú do roku 2027 približne o 28 percent, pričom čoraz väčší podiel budú tvoriť lacnejšie LFP batérie. Do roku 2030 by tak mohli výrobné náklady elektromobilov klesnúť až o 46 percent.

Súčasne rastie aj nabíjacia infraštruktúra. V roku 2025 má Európa približne 1,1 milióna verejných nabíjacích bodov, čo je päťnásobok oproti roku 2020. Aj tieto faktory naznačujú, že elektromobily sa postupne posúvajú z technologickej novinky do masového segmentu trhu.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita