Týfus dnes v Európe málokto vníma ako reálnu hrozbu. Choroba, ktorá sprevádzala ľudstvo tisíce rokov, sa v rozvinutých krajinách dostala na okraj záujmu. Vedecké dáta však naznačujú, že tento pokoj môže byť klamlivý. Baktéria spôsobujúca brušný týfus si totiž buduje rozsiahlu odolnosť voči antibiotikám a postupne vytláča kmene, ktoré boli doteraz liečiteľné.

Medzinárodný tím vedcov analyzoval genómy 3 489 kmeňov baktérie Salmonella enterica serovar Typhi, získaných v rokoch 2014 až 2019 v Nepále, Bangladéši, Pakistane a Indii. Výsledky ukázali prudký nárast extenzívne rezistentných variantov, označovaných ako XDR Typhi. Tieto kmene sú odolné voči viacerým triedam antibiotík a ich výskyt rastie.

Rýchly nástup superodolných kmeňov

Antibiotiká sú v súčasnosti jedinou účinnou liečbou týfusu. Problém je, že baktéria si za posledné tri desaťročia systematicky buduje obranu voči perorálnym liekom. XDR Typhi je rezistentná nielen voči tradičným prípravkom prvej línie, ako sú ampicilín, chloramfenikol či trimetoprim so sulfametoxazolom, ale čoraz častejšie odoláva aj modernejším antibiotikám vrátane fluorochinolónov a cefalosporínov tretej generácie.

Prvý extenzívne rezistentný kmeň identifikovali vedci v Pakistane v roku 2016, pričom už o tri roky neskôr sa stal dominantným genotypom v krajine. Situácia sa pritom neobmedzuje iba na jeden región. Hoci väčšina prípadov pochádza z južnej Ázie, od roku 1990 bolo zaznamenaných takmer 200 prípadov medzinárodného šírenia. Superrezistentné kmene sa dostali do juhovýchodnej Ázie, východnej a južnej Afriky a objavili sa aj v Spojenom kráľovstve, USA či Kanade.

„Rýchlosť, akou sa v posledných rokoch objavili a rozšírili vysoko rezistentné kmene S. Typhi, je skutočným dôvodom na obavy a poukazuje na naliehavú potrebu rozšíriť preventívne opatrenia, najmä v krajinách s najvyšším rizikom,“ varuje infektológ Jason Andrews zo Stanfordskej univerzity.

Posledná línia obrany sa môže zrútiť

Historicky sa extenzívne rezistentné formy liečili najmä modernými antimikrobiálnymi látkami. Už začiatkom 21. storočia však mutácie zabezpečujúce odolnosť voči chinolónom tvorili viac než 85 percent prípadov v Bangladéši, Indii, Pakistane, Nepále a Singapure. Súbežne narastala aj rezistencia na cefalosporíny.

Dnes zostáva prakticky jediná perorálna možnosť liečby, makrolid azitromycín. Ani ten však už dlho nemusí byť spoľahlivý. Štúdia z roku 2022 zistila, že sa šíria aj mutácie vedúce k rezistencii voči azitromycínu, čo podľa autorov „ohrozuje účinnosť všetkých perorálnych antimikrobiálnych liekov používaných na liečbu týfusu“. Zatiaľ sa tieto mutácie nestali súčasťou XDR variantov. Ak by sa tak stalo, liečebné možnosti by sa dramaticky zúžili.

Neliečený týfus má pritom vážne následky. Úmrtnosť môže dosiahnuť až 20 percent prípadov. Len v roku 2024 bolo celosvetovo hlásených viac než 13 miliónov prípadov ochorenia. Južná Ázia predstavuje približne 70 percent globálnej záťaže, no skúsenosť s pandémiou ochorenia COVID 19 ukázala, že v globalizovanom svete sa infekčné varianty šíria mimoriadne rýchlo.

Wikimedia Commons/Microbewriter/CC BY SA 4.0

Vakcíny ako kľúč k prevencii

Riešením nemá byť iba vývoj nových antibiotík, ale najmä dôsledná prevencia. Očkovanie môže mať zásadný efekt. Štúdia z roku 2021 odhadla, že vakcinácia detí v mestských oblastiach Indie by mohla zabrániť až 36 percentám prípadov a úmrtí na týfus.

V kontexte narastajúcej antibiotickej rezistencie, ktorá dnes celosvetovo zabíja viac ľudí než HIV alebo malária, ide o jeden z najúčinnejších nástrojov, aké máme k dispozícii.

Týfus už dávno nie je iba kapitolou z historických učebníc medicíny. Ak sa prístup k vakcínam globálne nerozšíri a vývoj nových liečiv nezrýchli, môže sa z tejto staronovej hrozby stať ďalšia globálna zdravotná kríza.

Čítajte viac z kategórie: Novinky