Odpadky, ktoré ešte nedávno končili na skládkach ako nebezpečný materiál, by sa v budúcnosti mohli stať základom ekologického stavebníctva. Nemeckí vedci vyvinuli metódu, ktorá dokáže premeniť toxický popol zo spaľovania odpadu na materiál schopný viazať oxid uhličitý a slúžiť ako náhrada betónu či štrku. Technológia by mohla výrazne znížiť emisie aj spotrebu prírodných surovín v stavebníctve.

Od nebezpečného odpadu k stavebnému materiálu

Na projekte pracujú výskumníci z Cologne University of Applied Sciences a RWTH Aachen University v spolupráci s odpadovým združením Bergischer Waste Management Association.

Cieľom je využiť popol zo spaľovania komunálneho odpadu ako surovinu, ktorá dokáže nielen nahradiť klasické stavebné materiály, ale zároveň dlhodobo viazať oxid uhličitý. Informuje o tom portál Interesting Engineering.

Popol zo spaľovania komunálneho odpadu sa považuje za rizikový materiál. Obsahuje totiž ťažké kovy, dioxíny či rozpustné soli. V Nemecku sa ročne vyprodukuje približne šesť miliónov ton takéhoto popola, pričom väčšina vzniká pri spaľovaní mestského odpadu.

Vedci sa preto snažia nájsť spôsob, ako tento vedľajší produkt bezpečne a ekologicky využiť. Riešením má byť proces nazývaný karbonatácia. Ide o prirodzenú chemickú reakciu, pri ktorej minerály obsiahnuté v popole reagujú s oxidom uhličitým a viažu ho vo forme stabilných zlúčenín.

„Minerálne zložky, ktoré popol obsahuje, sú schopné absorbovať a trvalo viazať CO2, čo je proces známy ako karbonatácia,“ vysvetlil profesor stavebného inžinierstva Björn Siebert z TH Köln.

Vedci teraz skúmajú, ako tento proces optimalizovať, aby vznikol materiál použiteľný v stavebníctve. Testujú pritom viacero metód, vrátane mokrej karbonatácie pod vodou a takzvanej vlhkej karbonatácie s obmedzenou vlhkosťou.

refer GmbH

Každý prístup má svoje výhody aj nevýhody. „Mokrá forma umožňuje viazať viac CO2, no vyžaduje dodatočnú energiu na sušenie. Naopak, proces s nižšou vlhkosťou vytvára hustú vrstvu na povrchu popola, ktorá ukladá menej CO2,“ uviedol profesor Axel Wellendorf z TH Köln.

Betón, ktorý viaže emisie

Výskumný tím plánuje vybudovať pilotnú prevádzku v odpadovom centre Leppe pri meste Lindlar, kde otestuje celý proces v reálnych podmienkach. Následne sa zameria na praktické využitie výsledného materiálu. Ten by mohol nahradiť piesok či štrk pri výstavbe ciest alebo zemných prácach.

Vedci zároveň skúmajú možnosť použiť karbonatovaný popol aj ako spojivo v betóne. Takéto využitie si však vyžaduje prísne testovanie kvality a stability materiálu. „Naším cieľom je nahradiť suroviny, ktorých ťažba si vyžaduje vysoké energetické vstupy,“ uviedol Siebert.

Ak sa projekt podarí, mohol by priniesť výrazný prínos pre obehové hospodárstvo aj znižovanie emisií. „Ak sa nám podarí vytvoriť karbonatovaný popol spĺňajúci technické a environmentálne normy, pôjde o dôležitý krok pre klimatickú ochranu a cirkulárnu ekonomiku,“ dodal Wellendorf.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia