Vesmírny priestor už dávno nie je len doménou vedeckých expedícií a romantického objavovania neznáma. V 21. storočí sa nízka obežná dráha Zeme (LEO) stala kritickou infraštruktúrou, bez ktorej by moderná civilizácia prakticky prestala fungovať.

Od globálnej navigácie a bankových prevodov až po vojenské spravodajstvo a precízne poľnohospodárstvo, náš život je dnes pevne pripútaný k satelitným technológiám. Európa, ktorá s raketami Ariane 5 dlhé roky suverénne dominovala komerčnému trhu, sa však v súčasnosti nachádza v hlbokej defenzíve.

Kým americká spoločnosť SpaceX v priamom prenose prepisuje zákony fyziky aj ekonomiky a Čína agresívne buduje svoju orbitálnu hegemóniu, starý kontinent čelí bezprecedentnej „raketovej kríze“.

Hoci sa môže zdať pragmatické spoliehať sa na lacné a efektívne kapacity amerického Starshipu, z pohľadu strategickej autonómie ide o nebezpečnú pascu. Vlastný a nezávislý prístup do vesmíru je totiž základným pilierom suverenity.

Ak by Európa rezignovala na vlastné nosiče, stala by sa geopolitickým rukojemníkom cudzích záujmov a politických nálad v zámorí. Strata kontroly nad vynášaním strategických nákladov by znamenala stratu miesta pri stole globálnych mocností.

Práve preto je projekt Ariane NEXT pre Európsku vesmírnu agentúru (ESA) oveľa viac než len technickou výzvou, keďže sa z nej stala otázka politického prežitia. Výsledky sú však, napriek tomu, zdanlivo pomalé a nedostatočné, kým v USA sa rozpráva o stavbe sebestačného mesta na lunárnom povrchu. Nové motory však môžu posunúť európske raketové technológie naspäť k svetovej sláve.

Opatrný prístup k rakete, ktorú Európa nikdy nevidela

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP