V tomto texte boli použité materiály SITA.

Slovensko patrí z pohľadu výroby elektriny medzi najčistejšie krajiny v Európe. Dominantné postavenie jadrovej energetiky v kombinácii s vodnými zdrojmi zabezpečuje nízku uhlíkovú stopu domácej produkcie.

Napriek tomu slovenskí odberatelia platia na spoločnom európskom trhu za elektrinu viac ako viaceré západoeurópske štáty, ktoré stále vo veľkej miere spaľujú fosílne palivá. Na paradox upozorňuje najnovšia analýza Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

Podľa ÚRSO má Slovensko prebytok elektriny a jej výroba patrí medzi environmentálne najšetrnejšie v Únii. Emisie pri výrobe dosahujú približne 95 gramov CO₂e na kilowatthodinu. Pre porovnanie, Nemecko produkuje pri výrobe elektriny až 332 gramov CO₂e na kilowatthodinu. Rozdiel je výrazný. Cenovka však hovorí opačný príbeh.

Čistejšia energia, vyššia cena

Analýza porovnáva emisné dáta za rok 2025 a ceny na burze EEX k 29. januáru 2026. Z nej vyplýva, že Nemecko platilo za megawatthodinu 86,36 eura, zatiaľ čo Slovensko 99,65 eura. Krajina s nižšími emisiami tak paradoxne čelí vyšším trhovým cenám.

Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík upozorňuje, že takýto stav má priamy dopad na konkurencieschopnosť slovenského priemyslu aj na rozpočty domácností.

Lacnejšia elektrina v ekonomikách s vyššími emisiami podľa neho deformuje základnú logiku európskej energetickej politiky, ktorá by mala zvýhodňovať nízkouhlíkové zdroje.

Regulátor zároveň poukazuje na systémový problém fungovania vnútorného trhu s elektrinou v rámci EÚ. Ceny sa formujú na spoločnom trhu bez ohľadu na to, aký je energetický mix konkrétnej krajiny. Výsledkom je situácia, keď štáty investujúce do stabilných a nízkoemisných zdrojov nemajú automaticky výhodu v podobe nižších cien.

Holjenčík vyzýva na intenzívnejšiu koordináciu energetických politík a na zastavenie nekoordinovaného rozvoja obnoviteľných zdrojov v Únii. Podľa neho je nevyhnutné riešiť nefunkčnosť trhu, ktorá môže ohroziť slovenský priemysel. ÚRSO už otvorilo túto tému v diskusii s koordinátorom DG ENER pre strednú a juhovýchodnú Európu Klausom Dieterom Borchardtom.

Analýza tak odhaľuje napätie medzi klimatickými ambíciami a ekonomickou realitou. Slovensko vyrába elektrinu s nízkymi emisiami, no cenové mechanizmy spoločného trhu zatiaľ nezaručujú, že sa táto výhoda premietne do priaznivejších účtov za energiu.