Vyslali ho do ľadu, on sa vrátil s hrozivým posolstvom. Stratený robot vstal z mŕtvych, aby varoval svet

Austrálska vedecká agentúra CSIRO sa do dejín polárneho výskumu zapísala experimentom, ktorý sa na prvý pohľad skončil fiaskom. Vo vodách Antarktídy stratili autonómneho morského robota, ktorý sa mal venovať monitorovaniu jedného z najnebezpečnejších ľadovcov planéty. Namiesto presne naplánovanej misie pri ľadovci Totten ho však oceánske prúdy uniesli stovky kilometrov na západ, do oblasti, kam sa vedci prakticky nedostanú. To, čo vyzeralo ako drahá strata techniky, sa po mesiacoch ticha zmenilo na vedecký triumf. Na tento príbeh upozornil portál BGR.

Robotický oceánsky plavák, vybavený senzormi na meranie teploty a salinity vody, mal fungovať ako desiatky podobných zariadení po celom svete. Každých desať dní sa mal ponoriť do hĺbky, nazbierať dáta a následne sa vynoriť, aby ich cez satelit odoslal výskumnému tímu. Jeho cieľom bolo skúmať ľadovec Totten, ktorý patrí medzi najväčšie riziká z hľadiska rastu globálnej hladiny oceánov. Podľa odborníkov by jeho destabilizácia mohla mať dramatické následky pre pobrežné oblasti na celej planéte, čo dnes ilustrujú aj interaktívne mapy americkej NOAA zobrazujúce budúce zaplavené pobrežia.

Robot, ktorý zmizol pod ľadom

Namiesto Tottenu sa však plavák dostal pod ľadovce Denman a Shackletonov ľadový šelf. Ide o jednu z najmenej preskúmaných oblastí Východnej Antarktídy, kde je priamy zber dát prakticky nemožný. Keďže sa robot nedokázal vynoriť spod masívneho ľadu, výskumníci sa obávali, že je navždy stratený. Deväť mesiacov o ňom nemali žiadne správy. Napriek tomu zariadenie neprestalo pracovať a kontinuálne zbieralo dáta z vodného stĺpca od morského dna až po spodnú časť ľadového šelfu.

Midjourney/NASA

Jedinou stopou, ktorú po sebe zanechával, boli pokusy o vynorenie. Pri každom náraze do spodnej strany ľadu dokázal zmerať jeho hĺbku. Práve tieto údaje umožnili vedcom neskôr porovnať merania s družicovými dátami a spätne zrekonštruovať trasu, ktorou sa robot pohyboval. Počas celej neplánovanej misie nazbieral až 195 detailných oceánografických profilov.

Dáta, ktoré znepokojujú vedcov

Výsledky analýzy priniesli zmiešané správy. Shackletonov ľadový šelf sa zatiaľ javí ako relatívne stabilný a neohrozovaný prienikom teplej vody. Oveľa vážnejšia situácia je však pri ľadovci Denman. Pod jeho základňou sa nachádza teplejšia oceánska voda, ktorá prispieva k jeho topeniu zospodu. Práve Denman je pritom považovaný za jedného z „spiacej hrozby“ Antarktídy a jeho úplné roztopenie by samo o sebe mohlo zvýšiť globálnu hladinu morí takmer o jeden a pol metra.

Tieto zistenia potvrdzujú obavy klimatológov, že niektoré procesy sa už môžu nachádzať za bodom návratu. Aj keby sa emisie skleníkových plynov podarilo výrazne obmedziť, destabilizované ľadovce môžu pokračovať v topení ešte celé desaťročia.

Nečakaný impulz pre budúci výskum

Z vedeckého hľadiska ide o mimoriadny úspech. Dáta zo strateného robota predstavujú vôbec prvú súvislú sériu oceánografických meraní spod ľadového šelfu vo Východnej Antarktíde. Pre výskumníkov to znamená zásadný posun v chápaní interakcie medzi oceánom a ľadom v oblasti, ktorá ukrýva viac ľadu než jej západná časť a tým aj väčší potenciál ovplyvniť hladiny oceánov.

Skúsenosť s prežitím robota pod ľadom zároveň otvára dvere odvážnejším misiám do extrémne neprístupných regiónov. Hoci riziko straty zariadení zostáva vysoké, získané poznatky môžu byť kľúčové pre presnejšie modely budúceho vývoja klímy a rastu morí.

Výsledky tejto „nehody“ boli publikované v decembri 2025 v prestížnom vedeckom časopise Science Advances v štúdii s názvom „Circulation and ocean–ice shelf interaction beneath the Denman and Shackleton Ice Shelves“. Dnes už nejde len o kuriózny príbeh strateného robota, ale o jeden z najdôležitejších príspevkov k pochopeniu toho, ako rýchlo a nebezpečne sa mení najchladnejší kontinent Zeme.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia