V tomto texte boli použité materiály TASR.

Európska diskusia o budúcnosti spaľovacích motorov sa opäť dostáva do popredia. Automobilový priemysel zažíva turbulentné obdobie a tlak na Európsku úniu, aby prehodnotila svoj ambiciózny cieľ, ktorým je zákaz predaja nových benzínových a naftových áut od roku 2035, výrazne rastie. Kým niektoré štáty žiadajú pragmatickejší prístup, iné trvajú na pôvodnej elektrifikačnej trajektórii. Výsledkom je napätie, ktoré môže rozhodnúť o ďalšom smerovaní európskeho trhu, konkurencieschopnosti domácich výrobcov aj klimatickej politiky únie.

Európska komisia má cieľ preskúmať do 10. decembra, no podľa informácií z Bruselu je pravdepodobné, že rozhodnutie odloží. Protichodné požiadavky členských štátov, priemyselných združení a rastúci tlak čínskej konkurencie vytvárajú situáciu, ktorá nemá jednoduché riešenie.

TASR/FonTech (Úprava redakcie)

Sektor bije na poplach

Keď EÚ pred niekoľkými rokmi nastavila rok 2035 ako hranicu pre nové spaľovacie vozidlá, automobilky to prijali ako súčasť širšej transformácie smerom k uhlíkovej neutralite do roku 2050. Dnes však priemysel tvrdí, že tempo požadovaných zmien je nereálne. „Náš sektor dostal najprísnejší cieľ, pretože bol vnímaný ako jeden z najľahšie dekarbonizovateľných. Realita sa však ukázala byť oveľa komplikovanejšia,“ uvádza Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA).

Situáciu dramaticky sťažuje rýchly prienik čínskych elektromobilov na európsky trh. S výrazne nižšími cenami a vysokou technologickou úrovňou spôsobujú tlak, ktorý európski výrobcovia len ťažko ustávajú. „Strácame pôdu pod nohami,“ upozornil nedávno Luc Chatel z francúzskej skupiny Plateforme. Podľa neho je sektor obeťou „politických a dogmatických rozhodnutí, nie technologických“.

Unsplash

Štáty EÚ sa rozchádzajú

Najsilnejším odporcom úplného zákazu spaľovacích motorov je Nemecko. Kancelár Friedrich Merz požaduje, aby po roku 2035 mohli v EÚ naďalej jazdiť plug-in hybridy, automobily s predĺženým dojazdom či modely na alternatívne palivá. Rovnaký postoj zdieľa talianska vláda, ktorá lobuje za to, aby nové autá na biopalivá zostali po roku 2035 legálne.

Na opačnom konci spektra stojí Francúzsko. To trvá na „plne elektrickej trajektórii“, a to najmä preto, aby ochránilo miliardové investície automobiliek a batériových tovární. „Ak opustíme cieľ, ktorým je rok 2035, zabudnime na európske závody na výrobu batérií,“ varoval prezident Emmanuel Macron.

Paríž navrhuje aj povinné elektrifikovanie firemných vozových parkov, čo by zároveň podporilo dopyt po európskych elektromobiloch. Nemecko však takýto zásah odmieta. Šéf BMW Oliver Zipse v Bruseli argumentoval, že transformácia firemných flotíl by znamenala zákaz spaľovákov „zadnými dvierkami“.

Biopalivá ako slepá ulička?

Niektoré krajiny tvrdia, že biopalivá môžu predstavovať kompromisné riešenie. Environmentálne organizácie však nesúhlasia. Lucien Mathieu z advokačnej skupiny Transport & Environment upozorňuje, že výnimky pre biopalivá „by boli hroznou chybou“. Podľa neho majú zlú uhlíkovú bilanciu a prinášajú riziká, ako je odlesňovanie či ďalšie nežiaduce environmentálne vplyvy.

Debata o budúcnosti spaľovacích motorov tak naberá na obrátkach. EÚ bude musieť v najbližších mesiacoch rozhodnúť, či sa prikloní k flexibilnejšiemu prístupu, alebo si zachová ambiciózny kurz smerom k elektromobilite.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita