Ambiciózny plán prezidenta Trumpa vybudovať vesmírny protiraketový štít, tzv. Zlatú kupolu, čelí veľkým problémom. Projekt revolučnej protiraketovej ochrany ešte ani nestihol vykročiť z počiatočnej fázy a už teraz ho začínajú sprevádzať otázniky. Trumpova administratíva mala v týchto dňoch ozrejmiť cenu i systém fungovania ambiciózneho plánu, namiesto toho však prišli výhovorky a projekt začína sprevádzať neistá budúcnosť. O téme informoval portál Futurism.

Plány sa začínajú rúcať

Plán vybudovať Zlatú kupolu, tzv. Golden dome, prezident USA predstavil ešte v máji tohto roka. Iniciatívu prezentoval ako najpokročilejší armádny projekt na svete a prirovnal ju k izraelskej Železnej kupole, avšak americká verzia má byť podstatne rozsiahlejšia a výkonnejšia.

Cieľom je ochrana pred pokročilými raketami, hypersonickými zbraňami, ktoré dokážu prekonať rýchlosť zvuku, a systémami orbitálneho bombardovania (tzv. FOBS), ktoré sú schopné vypúšťať hlavice z obežnej dráhy.

Wikimedia

Zlatá kupola má fungovať ako viacúrovňový štít a využívať najmodernejšie technológie, senzory a zariadenia, ktoré budú schopné sledovať a zachytávať letiace strely. V rámci programu sa počíta s umiestnením niektorých komponentov priamo do vesmíru. Trump zdôraznil, že systém bude schopný eliminovať hrozby v každej fáze, dokonca ešte pred odpálením, počas letu, ale aj pri štarte z orbitálnych platforiem.

Projekt dostal na starosť zástupca veliteľa vesmírnych operácií amerických Vesmírnych síl, generál Michael Guetlein. Vysokopostavený člen amerických ozbrojených síl mal za úlohu do 60 dní pripraviť hrubý plán nasadenia, namiesto neho teraz prichádzajú neisté odpovede.

Ako informuje Bloomberg, Guetlein tvrdí, že návrh je hotový a momentálne je v procese schvaľovania. Verejnosť sa však žiadne ďalšie detaily nedozvie. „Projekt je momentálne v štádiu prebiehajúceho vyhodnocovania a v tejto chvíli nemôžeme zdieľať žiadne ďalšie informácie. Na prvom mieste je zaistenie bezpečnosti jeho prevádzky,“ približuje Pentagón.

Úrady nešpecifikujú žiadne ďalšie detaily, vrátane toho, koľko by Zlatá kupola mala stáť či kedy by mala byť nasadená do prevádzky. Trump pri predstavení cenu odhadoval na 175 miliárd dolárov a avizoval nasadenie do prevádzky do konca jeho funkčného obdobia, teda do roku 2028. Nezávislé zdroje však upozorňujú, že cena bude mnohonásobne vyššia a termín sa nestihne.

TASR/AP

Bezodná jama s otáznym výsledkom

Agentúra Reuters upozorňuje, že kontúry celého systému sú stále veľmi nejasné a celý projekt sa nachádza len na papieri. Americký kongres medzičasom vydal nové analýzy, ktoré uvádzajú, že celkové náklady môžu počas dvoch dekád presiahnuť až 831 miliárd dolárov, aj to len pre zabezpečenie fungovania hlavného jadra systému.

Podľa ďalších odborníkov sa finálna cena môže pohybovať na úrovni 1 až 3,6 biliónov dolárov.

Nejde však len o peniaze. Odborníci, ktorých oslovili viaceré agentúry, vrátane Bloomberg, upozorňujú, že Zlatá kupola v praxi nemôže fungovať. Podobný systém sa totiž podľa nich nepodarilo rozbehnúť ani v omnoho menšom regionálnom meradle. Najbližšie k nemu má izraelská Železná kupola, ktorá ale funguje na oveľa menšej ploche a čelí omnoho jednoduchším hrozbám.

Trumpov plán okrem eliminácie bežných rakiet počíta aj s ochranou pred hypersonickými strelami či orbitálnym bombardovaním. V praxi to znamená, že USA by museli vyriešiť včasnú detekciu z celého sveta, zabezpečiť bleskové rozhodovanie bez ľudského faktora a presné navádzanie v nevyspytateľnom prostredí.

Do toho všetkého vstupuje aj geopolotické dianie. Rusko a Čína už otvorene varujú, že americká snaha militarizovať vesmír spustí novú vlnu zbrojenia. Severná Kórea opakovane označila plán za provokačný krok, ktorý môže destabilizovať krehkú rovnováhu vo svete.

Podľa analytika Todda Harrisna bude nakoniec všetko závisieť od politických rozhodnutí. Zlatá kupola bude stáť toľko, koľko sú politici ochotní do nej investovať, výsledok ale nateraz zostáva neistý.

Čítajte viac z kategórie: Novinky