Európa má dôležité prvenstvo. Hyperloop zvládol kritický manéver, ktorý bol roky najväčšou prekážkou

Európa má za sebou prelomový moment v oblasti vysoko rýchlej dopravy. Holandská spoločnosť Hardt Hyperloop uskutočnila test, ktorý spája rýchlosť a funkčnosť. V špeciálnom centre vo Veendame sa kapsula pohybujúca v nízkotlakovom tuneli dostala na 85 kilometrov za hodinu a pritom úspešne vykonala manéver zmeny jazdného pruhu.

Pre technológiu, ktorá doteraz existovala najmä na úrovni vizualizácií a laboratórnych modelov, ide o zásadný krok vpred. Na tému upozornil portál Interesting Engineering.

Európa má svetový unikát

Test prebiehal na trati s dĺžkou 420 metrov. Vozidlo akcelerovalo približne trojnásobkom sily zemského gravitačného zrýchlenia a už po 140 metroch dosiahlo rýchlosť 85 km/h. Následne vo vyhradenej sekcii zvládlo manéver zmeny dráhy, po ktorom sa plynulo zastavilo na poslednej časti trate. Okrem toho prekonalo aj vlastný dizajnový limit 80 km/h, čím posunulo hranicu európskeho vývoja hyperloopu.

Najdôležitejším prvkom testu však nebola samotná rýchlosť, ale preukázaná funkčnosť systému na zmenu jazdného pruhu. Hardt Hyperloop tvrdí, že ich riešenie je unikátne v tom, že si nevyžaduje žiadne pohyblivé súčasti v infraštruktúre. Zvyšuje to spoľahlivosť, zjednodušuje údržbu a otvára cestu k škálovateľnosti siete, čo bola jedna z najväčších výziev pre tento druh dopravy.

Holandský tím má za sebou viac než 750 testovacích misií. Vďaka nim postupne zdokonaľuje kapsulu aj jej technické riešenia. V poslednej fáze sa podarilo znížiť hmotnosť podvozku o 45 %, zvýšiť ťah o polovicu a prepojiť magnetické vedenie s pohonom. Spoločnosť tvrdí, že neexistujú technické bariéry, ktoré by bránili dosiahnuť rýchlosť až 700 km/h, čo je hranica, pri ktorej by hyperloop mohol konkurovať diaľkovej leteckej doprave.

Začína sa nová éra

K významu tohto kroku sa vyjadril aj riaditeľ Európskeho hyperloop centra Kees Mark, ktorý test označil za dôkaz európskej inovatívnosti a posun k udržateľnej mobilite. Hardt vo svojich plánoch ráta najprv s krátkou demonštračnou trasou v dĺžke tri až päť kilometrov, na ktorú by mala nadviazať 30 až 50-kilometrová prevádzková linka.

Swisspod / EPFL/YouTube/Hardt Hyperloop

Hyperloop má podporu aj mimo Holandska. V Taliansku už padlo rozhodnutie o demonštračnej trati medzi Benátkami a Padovou, nemecká vládna koalícia podporila pilotný projekt a India zvažuje vlastný projekt. Najambicióznejší plán má Čína, ktorá chce do roku 2035 spustiť prevádzku medzi Šanghajom a Guangzhou.

Aj keď rýchlosť 85 km/h neohúri v porovnaní s vlakmi či autami, kľúčom je technológia, ktorá tento výkon sprevádzala. Po prvý raz sa v reálnom prostredí podarilo ukázať bezpečné a plynulé prepínanie dráh, čo bolo dlhodobo jednou z najväčších technických prekážok. Hardt tým poslal signál, že vízia ultrarýchlej dopravy na magnetickom vznášadle nemusí zostať len na papieri.

Ak sa podarí prejsť z testovacích tratí na dlhšie úseky, bude možné posúdiť, či hyperloop dokáže reálne konkurovať lietadlám a vysokorýchlostným vlakom. Pre Európu, ktorá sa snaží hľadať udržateľné riešenia dopravy, ide o moment, ktorý môže rozhodnúť o budúcnosti kontinentálnej mobility.

Čítajte viac z kategórie: Novinky