Európa čelí v posledných rokoch novej bezpečnostnej realite. Ruská agresia proti Ukrajine ukázala, že tradičné prístupy k obrane nemusia byť dostatočné a že je potrebné hľadať aj inovatívne, nákladovo efektívne riešenia. Jedným z najzaujímavejších a zároveň netradičných konceptov je opätovné zavodňovanie rašelinísk. Tento krok dokáže posilniť európsku bezpečnosť a zároveň prispieť k napĺňaniu klimatických cieľov a ochrane prírody. Problému sa venoval web Aeco.

Dôkazy minulosti aj súčasnosti

Rašeliniská zohrávali v histórii vojenskej obrany dôležitú úlohu. Už Napoleon narazil na nepreniknuteľné močiare Ruska a počas druhej svetovej vojny sa veľké ofenzívy cez rašeliniská uskutočňovali iba v zime, s pomocou vedcov špecializovaných na tento typ krajiny.

„Prirodzene mokré aj znovu zavodnené rašeliniská sú nepriechodné pre tanky, spomaľujú pohyb vojsk a nútia ich do predvídateľnejších koridorov, ktoré sú jednoduchšie na obranu,“ uvádza sa v odborných analýzach. Ukrajina tento poznatok nedávno opäť využila pri obrane Kyjeva.

Kľúčové regióny, kde by mohlo mať zavodňovanie zásadný strategický význam, zahŕňajú Ukrajinu, pohraničné oblasti Poľska, pobaltských štátov, Fínska a Rumunska, ale aj východné Nemecko ako dodatočnú obrannú líniu pre západnú Európu. Zavodnené územia nielenže bránia pohybu vojenskej techniky, ale aj chránia kritickú infraštruktúru; od dopravných trás až po energetické zariadenia.

rašelinisko, močiar
Gemini

Ďalšia výhoda

Výhody tohto riešenia však presahujú rámec bezpečnosti. Rašeliniská sú významným činiteľom v boji proti klimatickej zmene. Odvodnené územia uvoľňujú obrovské množstvá CO₂, kým ich opätovné zavodnenie dokáže viazať milióny ton uhlíka ročne. „Každý hektár znovu zavodneného rašeliniska ušetrí v priemere najmenej 10 ton emisií CO₂ ročne,“ zdôrazňujú odborníci. Okrem toho sa tým otvárajú nové ekonomické možnosti pre vidiecke regióny, napríklad prostredníctvom tzv. paludikultúry, teda hospodárenia na mokradiach.

Ekonomický potenciál zahŕňa tvorbu nových hodnotových reťazcov, rozvoj podnikov zameraných na využívanie biomasy z mokradí či podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti. Zavodňovanie je zároveň kľúčovou súčasťou pripravovaného európskeho zákona o obnove prírody, ktorý si kladie za cieľ rozsiahlu revitalizáciu poškodených ekosystémov.

Jasné ciele

Na to, aby sa tento koncept stal realitou, je nevyhnutné nastaviť vhodné financovanie. Európsky rámec pre certifikáciu odstraňovania uhlíka (CRCF) by mohol fungovať ako základ, pričom EÚ by garantovala odkup časti emisných kreditov z projektov rašelinísk počas nasledujúcich desiatich rokov. Zvyšok by absorboval súkromný sektor, čím by sa vytvoril nový trh s CO₂ certifikátmi.

močiare v európe
Mapa rašelinísk a močiarov v Európe | Zdroj: Zenodo

Cieľom je do budúcnosti zavodniť minimálne 100-tisíc hektárov území pozdĺž východných hraníc EÚ a na Ukrajine. To si vyžaduje nielen technické opatrenia, ako blokovanie odvodňovacích kanálov či budovanie vodných stavieb, ale aj rýchlejšie povoľovacie procesy a integráciu do európskej bezpečnostnej stratégie v spolupráci s NATO.

„Európa potrebuje inovatívne obranné stratégie, ktoré presahujú rámec tradičného zbrojenia a zaručia dlhodobú bezpečnosť aj po skončení vojenských konfliktov,“ konštatujú autori návrhu. V čase, keď kontinent hľadá nové formy odolnosti, by sa tento prístup mohol stať prelomovým prvkom v obrane aj v klimatickej politike.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP