Elektromobilita má jednu veľkú trhlinu, o ktorej sa hovorí čoraz hlasnejšie. Sú ňou batérie, a aj keď autá na elektrinu šetria emisie počas prevádzky, po skončení životnosti sa z nich stáva ťažko recyklovateľný odpad plný toxických látok.

Pokusy o efektívnu recykláciu zatiaľ narážali na vysoké náklady a zložité chemické procesy. Výskumníci z MIT teraz priniesli nový prístup, ktorý môže do tejto rovnice vniesť úplne iné možnosti.

V štúdii publikovanej v Nature Chemistry opísali materiál, ktorý sa správa takmer magicky. Dokáže sa samoorganizovať do nanostruktúr a zároveň sa jednoducho rozpúšťa v organických rozpúšťadlách. Práve táto vlastnosť otvára cestu k jednoduchšej a lacnejšej recyklácii batérií. Tím vedený Yukio Chom zo Stanfordu hovorí o filozofii „recycle-first“ – teda o navrhovaní batérií s dôrazom na to, aby sa dali po skončení životnosti ľahko rozobrať a opätovne využiť.

Elektromobily šetria planétu, no batérie ju ničia

Jadrom objavu sú tzv. aramidové amfifily, molekuly príbuzné štruktúre Kevlaru. Vedci k nim pripojili polyetylénglykol, ktorý vedie lítiové ióny. Vo vode sa tieto molekuly samy zoradia do nanostužiek schopných prenášať ióny medzi elektródami. V laboratórnom teste ich zabudovali do batériového článku s lítium-železo-fosfátovou katódou a lítium-titán-oxidovou anódou. Materiál fungoval, ióny prenášal, no pri rýchlom nabíjaní a vybíjaní sa objavili isté obmedzenia.

Midjourney/Citroen

Najsilnejší moment prišiel vtedy, keď vedci článok ponorili do organického rozpúšťadla. Elektrolyt sa rozpadol podobne ako cukrová vata vo vode. Batéria sa tak rozložila bez nutnosti spaľovania či použitia agresívnych kyselín. To je presne ten krok, ktorý by mohol spraviť recykláciu masovo dostupnou a zároveň ekologickejšou.

Samotní autori priznávajú, že nejde o hotové riešenie. Materiál zatiaľ nedosahuje výkon, ktorý by spĺňal priemyselné štandardy. V budúcnosti sa preto skôr ráta s tým, že by tvoril len časť batérie, možno niekoľko vrstiev elektrolytu. Aj to by však stačilo, aby sa celý článok dal jednoduchšie rozobrať a recyklovať.

Význam objavu je zrejmý. Predaje elektromobilov rastú, zásoby lítia sú obmedzené a tlak na obehovú ekonomiku je čoraz silnejší. Ak sa tento prístup podarí dotiahnuť do komerčnej praxe, mohlo by ísť o kľúčový krok, ako znížiť environmentálnu záťaž elektromobility.

Zatiaľ ide o koncept s mnohými otáznikmi, no ak chce priemysel vyrábať udržateľné batérie, musí ich od začiatku navrhovať tak, aby sa dali na konci životného cyklu jednoducho znovu využiť.