Vodíkové autá sú často prezentované ako budúcnosť dopravy. Ide totiž o palivo, ktoré produkuje len vodnú paru, čo znie ako ideálne ekologické riešenie. Napriek tomu ich environmentálny prínos zaostáva za očakávaniami. Podľa analýzy Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (ICCT) vodíkové vozidlá zatiaľ nedosahujú úroveň ekológie batériových elektromobilov.

Kľúčovým problémom je spôsob výroby vodíka, ktorý výrazne ovplyvňuje ich uhlíkovú stopu. Ako je možné, že technológia s takým potenciálom zaostáva, a aké sú jej vyhliadky do budúcnosti? Tejto téme sa venovala najnovšia štúdia, ktorú si nechala vypracovať nezisková organizácia Medzinárodna rada pre čistú dopravu.

Porovnanie s elektromobilmi a hybridmi

Štúdia porovnala emisie rôznych typov pohonov počas ich 20-ročného životného cyklu, zahrňujúceho výrobu, prevádzku, opravy a likvidáciu vozidiel. Vodíkové autá predané v roku 2025 v Európskej únii vyprodukujú priemerne 175 gramov CO₂ na kilometer. To je o 26 percent menej ako klasické spaľovacie vozidlá s benzínovým alebo dieselovým motorom.

Pre porovnanie, batériové elektromobily dosahujú iba 63 gramov CO₂ na kilometer, čo znamená o 73 percent nižšie emisie než spaľovacie autá. Prekvapujúco tak vodíkové autá produkujú emisie porovnateľné so súčasnými hybridmi či plug-in hybridmi, hoci ich elektrické motory počas jazdy neuvoľňujú žiadne škodliviny, iba vodnú paru.

Toyota/Freepik (Úprava redakcie)

Za všetkým je výroba

Tento rozdiel vyplýva z výrobného procesu vodíka. Až 90 percent globálne vyrábaného vodíka v roku 2023 (v USA dokonca 95 percent) pochádzalo z parnej reformácie zemného plynu. Tento proces, hoci efektívny na získavanie vodíka, produkuje značné množstvo CO₂, čím neguje ekologické výhody vodíkových áut. Naopak, elektromobily v EÚ profitujú z energetického mixu, kde dominujú jadrové, vodné, veterné a solárne zdroje.

Napríklad v štáte New York, kde väčšina elektriny pochádza z jadrových a vodných elektrární, elektromobily dosahujú emisie ekvivalentné spaľovaciemu autu s výkonom 150 kilometrov na liter paliva. V Texase, kde prevláda elektrina z uhlia a zemného plynu, je to ekvivalent 35 kilometrov na liter. Štúdia organizácie Union of Concerned Scientists potvrdila, že v 97 percentách oblastí USA je prevádzka elektromobilu čistejšia než jazda na najúspornejšom spaľovacom aute s výkonom 24 kilometrov na liter.

Toyota

Zelený vodík ako nádej

Riešením by mohol byť zelený vodík, vyrábaný elektrolýzou vody s využitím obnoviteľných zdrojov energie. Takýto vodík by znížil emisie vodíkových áut na 50 gramov CO₂ na kilometer, čím by prekonali aj elektromobily poháňané čistou energiou. Problémom však je, že zelený vodík tvorí menej ako 0,4 percenta celkovej produkcie vodíka.

Jeho výroba je energeticky náročná a drahá, čo bráni jeho masovému rozšíreniu. Navyše, infraštruktúra na tankovanie vodíka je takmer neexistujúca. V USA sú vodíkové čerpacie stanice sústredené výlučne v Kalifornii, kde ich je len niekoľko desiatok. V porovnaní s tým nabíjacie stanice pre elektromobily pribúdajú rýchlym tempom po celej EÚ aj USA.

Napriek tomu vodíkové autá majú svoje výhody. Rýchle tankovanie, ktoré trvá len pár minút, ich robí atraktívnymi pre diaľkovú dopravu, ako sú nákladné autá alebo autobusy. Výrobcovia ako Honda, Hyundai, Toyota a BMW pokračujú vo vývoji vodíkových technológií, veriac, že prechod na zelený vodík je otázkou času. Napríklad Toyota plánuje rozšíriť svoje vodíkové modely Mirai a Hyundai investuje do vývoja vodíkových nákladných vozidiel. BMW zase spolupracuje na vývoji palivových článkov s cieľom znížiť náklady a emisie.

Vodíkové autá však nie sú úplne bez perspektívy. Ak sa podarí rozšíriť produkciu zeleného vodíka a vybudovať sieť čerpacích staníc, mohli by sa stať konkurencieschopnou alternatívou, najmä pre tých, ktorí potrebujú rýchle tankovanie a dlhší dojazd. Kľúčom k úspechu bude investícia do obnoviteľných zdrojov a technologických inovácií.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita