NATO výrazne posilní svoj arzenál. Nemecko chystá hypersonickú bezpilotnú zbraň

Na leteckej výstave Paris Air Show prišla nemecká spoločnosť Diehl Defence s prekvapivým oznámením. Spolu so známou firmou POLARIS Raumflugzeuge GmbH pripravujú vývoj bezpilotnej hypersonickej útočnej platformy, ktorá bude vybavená osvedčenými raketami IRIS-T. Projekt nesie názov Airborne Launching and Attack System, skrátene AirLAS, a jeho cieľom je vytvoriť mobilný, flexibilný systém s vysokou výdržou a dosahom, ktorý sa má stať dôležitou súčasťou budúcich obranných štruktúr. O spolupráci informoval portál Defence blog.

Variabilný systém

V spoločnom vyhlásení generálny riaditeľ Diehl Defence Helmut Rauch a CEO spoločnosti POLARIS Dr. Alexander Kopp oznámili, že raketa IRIS-T, pôvodne určená na použitie z pilotovaných stíhačiek, bude po prvýkrát integrovaná do plne opakovane použiteľného bezpilotného nosiča od firmy POLARIS. Ten má schopnosť operovať nielen vo vzduchu, ale teoreticky aj z pozemných či námorných platforiem, čím sa zásadne mení spôsob nasadzovania vzdušných zbraní v súčasných konfliktoch.

Podľa Diehlu ide o reakciu na nové výzvy v oblasti protivzdušnej obrany. AirLAS má byť riešením, ktoré skombinuje výhody mobility, modularity a nižších nákladov so schopnosťou zasahovať ciele na väčšie vzdialenosti. „Koncept AirLAS ponúka predĺžený dosah a väčšiu flexibilitu zásahu. Tento systém otvára nové možnosti pre ozbrojené sily tým, že zvyšuje výdrž misií a ich operatívnu pohotovosť,“ zhodujú sa obe spoločnosti.

Prvé letové testy sú naplánované už na koniec tohto roka, čo znamená, že vývoj napreduje pomerne rýchlym tempom. Raketa IRIS-T je pritom dobre známa z používania v rámci NATO a viacerých európskych letectiev. Ide o mimoriadne manévrovateľnú raketu krátkeho doletu, optimalizovanú na rýchlu reakciu a vysokú presnosť. Jej spojenie s bezpilotným systémom, ktorý dokáže zotrvať dlhší čas vo vzduchu alebo sa pohybovať v nebezpečných oblastiach bez ohrozenia posádky, predstavuje úplne nový spôsob nasadenia tejto zbrane.

HaraF/Wikimedia Commons

Na obranu aj pre vedu

Zaujímavosťou je, že nový systém by mohol byť v budúcnosti integrovaný do širšej európskej iniciatívy známej ako Future Combat Air System (FCAS), alebo by sa mohol adaptovať aj pre námorné operácie. Diehl a POLARIS zároveň naznačujú, že ide o jeden z krokov smerom k budúcim systémom dlhodobého hypersonického úderu.

Toto partnerstvo nadväzuje na zmluvu z februára 2025, ktorú spoločnosť POLARIS získala od nemeckého Federálneho úradu pre výzbroj, informačné technológie a podporu Bundeswehru (BAAINBw). Táto zmluva zabezpečuje vývoj dvojstupňového, plne znovupoužiteľného hypersonického výskumného lietadla so schopnosťou horizontálneho štartu a pristátia. Projekt zahŕňa aj výrobu prototypov a letové skúšky, čím sa stáva súčasťou širšej nemeckej investície do oblasti hypersonického vývoja.

Podľa spoločnosti POLARIS má ich lietadlo slúžiť nielen ako výskumný testovací nosič, ale aj ako experimentálna platforma pre obranné a vedecké misie. V prípade potreby ho bude možné vybaviť jednorazovým horným stupňom, ktorý z neho urobí malý nosič pre vynášanie satelitov.

Kombinácia bezpilotných nosičov s overenou muníciou tak môže priniesť NATO novú, mimoriadne cennú operačnú schopnosť.