Aktualizované 21.4.2026:

Záhada okolo anomálnych signálov z antarktického experimentu ANITA dostala na začiatku roka nový impulz. NASA totiž v decembri 2025 vypustila nad Antarktídu misiu PUEO (nástupcu ANITA), ktorý má byť citlivejší na extrémne energetické signály spojené s neutrínami.

Balón odštartoval pri stanici McMurdo, dostal sa do výšky okolo 80 km a vo vzduchu vydržal 23 dní, 8 hodín a 52 minút, kým 12. januára 2026 pristál späť na ľade. NASA potvrdila, že PUEO letel aj s podpornými balónmi HiCal, ktoré pomáhali overovať citlivosť detekcie pomocou kalibračných rádiových impulzov.

NASA

Najzaujímavejší nový posun prišiel až v apríli 2026, keď fyzik Massimo Villata zverejnil prácu s názvom A possible solution to the mystery of the ANITA anomalous events, ktorá následne vyšla aj v časopise Annalen der Physik. Autor v nej tvrdí, že anomálne udalosti z ANITA by sa dali vysvetliť cez veľmi netradičný rámec nazývaný CPT gravity.

V skratke ide o predstavu, že vzťah medzi hmotou, antihmotou a časovo obráteným priestorom by mohol viesť k javom, ktoré sa v klasickom obraze vesmíru javia ako nemožné. Villata ide ešte ďalej a tvrdí, že tieto udalosti by mohli zapadať do širšieho modelu vesmíru, ktorý sa snaží bez temnej energie vysvetliť aj zrýchlené rozpínanie kozmu.

Práve tu však treba prudko zabrzdiť. Aprílová práca nie je potvrdením novej fyziky, ale iba jednou z teoretických interpretácií, navyše veľmi exotickou. Už samotný autor v abstrakte otvorene stavia vysvetlenie na nekonvenčnom modeli, ktorý nie je súčasťou vedeckého konsenzu. Preto je fér povedať, že ide o zaujímavý, ale zatiaľ silne špekulatívny pokus, ako anomáliu vysvetliť.

O to viac, že doterajšie dáta z IceCube a Pierre Auger skôr oslabovali jednoduchšie scenáre s neutrínami a bežnými časticovými sprškami, než aby podporovali konkrétnu alternatívnu teóriu.

Pôvodný článok:

V prostredí, kde by človek čakal len ľad, ticho a vietor, vedci zachytili jav, ktorý môže prepísať doterajšie predstavy o fungovaní vesmíru. Detektor ANITA (Antarctic Impulsive Transient Antenna), ktorý pomocou stratosférických balónov sleduje extrémne energetické častice z vesmíru nad Antarktídou, zaznamenal signály, ktoré by podľa všetkého nemali existovať.

Zvláštne signály zo Zeme

Tím vedcov zaznamenal rádiové impulzy prichádzajúce zo smeru, z ktorého by ich žiadny známy fyzikálny jav nemal byť schopný vyslať. Signály prichádzali spod ľadového povrchu Zeme pod uhlom 30 stupňov pod horizontom, čo naznačuje, že častice museli prejsť tisíce kilometrov pevným zemským telesom, kým vystúpili z ľadu.

Stephanie Wissel / Penn State

Podľa aktuálnych modelov fyziky častíc by takéto správanie malo pôsobiť ako nemožné, pretože väčšina známych častíc by po takej dlhej ceste bola pohltená hmotou Zeme. Základným kandidátom boli neutrína, známe svojou schopnosťou prenikať cez hmotu takmer bez interakcie. Sú to akoby duchovia subatomárneho sveta, ktoré bez povšimnutia preletia cez ľudí, budovy aj planéty.

„V každom okamihu vám cez necht preletí miliarda neutrín,“ uviedla fyzička Stephanie Wisselová s tým, že ich detekcia je náročná. Aj napriek tomu by však podľa vedcov neutrína nedokázali vytvoriť také signály, aké ANITA zachytila a hlavne pod tak strmými uhlami.

Podivnosť záberov potvrdili aj simulácie a dôkladné modelovanie, ktoré vylúčilo rušenie aj známe kozmické žiarenie. V snahe získať druhý názor tím porovnal údaje s dvoma ďalšími špičkovými observatóriami ľadovým detektorom IceCube na Antarktíde a Observatóriom Pierra Augera v Argentíne. Ani jeden z nich však nezaznamenal nič podobné, čo len prehlbuje tajomstvo okolo tzv. anomálnych signálov.

„Je to zaujímavý problém, pretože stále vlastne nemáme vysvetlenie, čo tieto anomálie sú. Vieme však, že s najväčšou pravdepodobnosťou nejde o neutrína,“ poznamenala Wisselová.

Rozlúštenie má ponúknuť nový detektor

Po rozsiahlych simuláciách a modeloch zostalo len jediné možné vysvetlenie, že signál je anomáliou, ktorú nevieme zaradiť. Aby sa záhada vyriešila, vedci pripravujú pokročilejšiu verziu experimentu s názvom PUEO, ktorá by mala byť oveľa citlivejšia a zachytiť ešte viac podobných javov.

Štúdia bola uverejnená v časopise Physical Rewiev Letters. Wisselová verí, že práve s pomocou nového detektora sa podarí rozlúštiť, či ide o prvý náznak takzvanej „novej fyziky“, alebo len výnimočný efekt rádiových vĺn v interakcii s ľadom a atmosférou.

„Myslím si, že pri ľade a tiež v blízkosti horizontu dochádza k nejakému zaujímavému efektu šírenia rádiových vĺn, ktorému zatiaľ úplne nerozumiem,“ povedala Wisselová. Záhada tak zostáva nevyriešená. Verí však, že ďalší let prinesie odpovede.

Čítajte viac z kategórie: Novinky