Keď hviezda vybuchne ako supernova, vyšle do vesmíru mohutný výbuch vysokoenergetických častíc, ktoré môžu putovať tisíce svetelných rokov, prerážať naprieč slnečnými sústavami a dokonca aj celými galaxiami bez toho, aby sa okamžite stratili. A práve tento vesmírny jav by mohol byť kľúčom k pochopeniu viacerých prudkých klimatických zmien v nedávnej geologickej histórii Zeme, približuje portál Phys.

Túto fascinujúcu hypotézu predstavuje výskumník Robert Brakenridge z inštitútu INSTAAR, ktorý v najnovšom článku publikovanom v Monthly Notices of the Royal Astronomical Society tvrdí, že supernovy mohli mať podstatný vplyv na zmeny klímy našej planéty. V štúdii modeluje, ako by mohla radiácia zo supernov naraziť do zemskej atmosféry a zásadne ju zmeniť, a to od zriedenia ozónovej vrstvy až po rozklad metánu v stratosfére.

„Máme jasné dôkazy o náhlych environmentálnych zmenách v histórii Zeme. To je isté, vidíme tieto zmeny. Otázka znie – čo ich spôsobilo?“ pýta sa Brakenridge.

Skrytá hrozba pre ľudstvo

Brakenridge sa domnieva, že ak supernovy v blízkom vesmíre skutočne vyvolali tieto zmeny v minulosti, potom by ich budúce výbuchy mohli opäť výrazne ovplyvniť naše podnebie aj spoločnosť. „Keď v budúcnosti dôjde k blízkym supernovám, radiácia by mohla mať dramatický dopad na ľudskú civilizáciu. Musíme zistiť, či naozaj spôsobovali environmentálne zmeny aj v minulosti,“ upozorňuje vedec.

Hoci ide o tému, ktorej sa Brakenridge venuje už od 80. rokov, až teraz sa pokúša prepojiť teoretickú fyziku s empirickými dátami, a to ako z vesmíru, tak aj zo Zeme. Vďaka moderným teleskopom na obežnej dráhe dnes vieme omnoho presnejšie analyzovať žiarenie supernov než kedykoľvek predtým. Tieto pozorovania Brakenridge využil na vytvorenie nového modelu, ktorý ukazuje, že vysoká dávka fotónov z výbuchu supernovy by mohla narušiť chemické zloženie atmosféry, znížiť účinok skleníkových plynov a zároveň vystaviť planétu väčšiemu množstvu ultrafialového žiarenia.

NASA

Tento proces by podľa neho mohol spôsobiť selektívne vymieranie živočíšnych druhov, nárast lesných požiarov a výrazné globálne ochladenie. Pretože však radiácia zo supernov dnes na Zem nedopadá, model nie je možné zatiaľ otestovať priamo.

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Čítajte viac z kategórie: Novinky