Planéta je do veľkej miery chránená ozónovou vrstvou, ktorá nielen blokuje škodlivé UV žiarenie, ale ovplyvňuje procesy, ktoré ovplyvňujú klímu. Vedci odhalili, že hojenie ozónovej diery má potenciál obnoviť schopnosť Antarktického oceánu pohlcovať oxid uhličitý, avšak iba pod podmienkou, že sa znížia emisie skleníkových plynov. O téme informoval portál Interesting Engineering.

Vytvorili rôzne scenáre

Tím výskumníkov z britskej University of East Anglia (UEA), v spolupráci s National Center for Atmospheric Science (NCAS), zistil, že pri oslabení ozónovej vrstvy sa znížila schopnosť oceánu absorbovať uhlík. Ako sa však ozónová vrstva zotavuje, negatívny efekt sa zmierňuje.

Proces zásadne zmierňuje účinky globálneho otepľovania a preto je dôležité vedieť, koľko uhlíka bude schopný oceán absorbovať v budúcnosti a aké faktory ho ovplyvňujú. Vedci skúmali, ako sa v priebehu 20. storočia menila jeho schopnosť absorbovať uhlík a ako sa tieto zmeny budú vyvíjať v 21. storočí.

Štúdia publikovaná v časopise Science Advances naznačuje, že ozónová diera negatívne ovplyvnila veterné vzorce aj cirkuláciu oceánu. Dopady sú však zvrátiteľné, ale len v prípade, že emisie skleníkových plynov zostanú na nízkej úrovni.

„Zistili sme, že v uplynulých desaťročiach vďaka úbytku ozónu došlo k relatívnemu zníženiu uhlíkového zásobníka, pretože silnejšie vetry mali tendenciu privádzať z hĺbky k hladine vodu bohatšiu na uhlík, čím sa znižovala schopnosť oceánu viazať uhlík z atmosféry,“ povedala Dr. Jarníková.

ľadovec
Unsplash

„To však v budúcnosti neplatí: v budúcnosti sa vplyv ozónu na vetry, a tým aj na Južný oceán, oslabuje, a na jeho miesto sa dostáva rastúci vplyv emisií skleníkových plynov, ktoré takisto vedú k zosilneniu vetrov,“ dodala Jarníková.

Kľúčom je zníženie emisií CO₂

Zo štúdie vyplýva aj to, že zmeny v oceánskej cirkulácii budú mať v budúcnosti menší vplyv na pohlcovanie uhlíka než v minulosti, pretože sa zmenilo rozloženie uhlíka medzi povrchovými a hlbinnými vrstvami.

Výskumníci použili klimatický model UKESM1, v ktorom simulovali tri scenáre vývoja ozónovej vrstvy v období 1950–2100. Prvý predpokladal, že diera nikdy nevznikla, druhý zohľadňoval jej otvorenie a následné hojenie podľa Montrealského protokolu z roku 1987 a tretí držal dieru na úrovni z roku 1987 počas celého storočia.

K týmto variantom priradili aj dve prognózy emisií skleníkových plynov – jednu nízku a jednu vysokú. Následne sledovali, ako sa mení cirkulácia oceánu aj schopnosť absorbovať uhlík. Závery štúdie upozorňujú, že uzdravovanie ozónovej vrstvy môže výrazne pomôcť oceánu znovu získavať schopnosť viazať uhlík, k tomu však potrebujeme znížiť emisie skleníkových plynov.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP