Len niekoľko tisíc svetelných rokov od jadra Mliečnej dráhy sa nachádza jedna z najpozoruhodnejších štruktúr, aké astronómia pozná. Ide o filament s označením G359.13142-0.20005, známy aj ako „Had“ alebo jednoducho G359.13, čo je extrémne dlhý a tenký rádiový filament, ktorý sa tiahne cez 230 svetelných rokov. Nedávne pozorovania pomocou röntgenového observatória Chandra a rádioteleskopov MeerKAT a VLA odhalili, že v tejto „galaktickej kosti“ sa objavila viditeľná trhlina.

Vedci za vinníka označili rýchlo rotujúci pulzar, teda extrémne hustý zvyšok masívnej hviezdy, ktorý sa po výbuchu supernovy pohybuje neuveriteľnou rýchlosťou až 3 milióny kilometrov za hodinu. Na tému upozornil portál Phys.

Pulzar roztrhal magnetickú štruktúru filamentov

Pulzary sú typom neutrónových hviezd, ktoré vznikajú, keď hviezda s hmotnosťou aspoň osemnásobku Slnka vyčerpá svoje palivo a zrúti sa do seba. Navyše, tieto hviezdy sa môžu pochváliť extrémne silným magnetickým poľom, ktoré dosahuje  až 10¹² Gaussov, čo je biliónkrát viac než magnetické pole Zeme. Okrem toho pulzary vyžarujú lúče elektromagnetického žiarenia, ktoré pozorujeme ako pravidelné pulzy.

Rýchlo rotujúca neutrónová hviezda
NASA

V mieste praskliny v G359.13 vedci objavili zdroj silného röntgenového aj rádiového žiarenia, zhodujúceho sa s polohou pulzaru. Okolo tejto oblasti boli zachytené aj stopy vysokoenergetických častíc, konkrétne elektrónov a pozitrónov, ktoré vznikajú v magnetosfére pulzaru a pohybujú sa pozdĺž deformovaného magnetického poľa, čo spôsobuje synchrotrónové žiarenie viditeľné v rádiovom aj röntgenovom spektre.

Krehká rovnováha uprostred galaktického chaosu

Filamenty ako G359.13 sú významnými stopami pôsobenia galaktického magnetizmu. Sú zložené z plazmy, ktorou prechádzajú silné magnetické polia, pričom elektróny pohybujúce sa pozdĺž týchto polí vyžarujú rádiové vlny cez synchrotrónový proces. Tieto štruktúry sú stabilné, kým nedôjde k vonkajšiemu zásahu.

V tomto prípade pulzar, urýchlený výbuchom supernovy, preletel cez filament a spôsobil výraznú deformáciu poľa, čo narušilo rovnomernú štruktúru tohto filamentu.

NASA

Takáto interakcia medzi pulzarom a filamentom je mimoriadne zriedkavá a poskytuje jedinečnú príležitosť študovať dynamiku galaktického magnetického poľa a účinky vysokoenergetických objektov na medzihviezdne štruktúry. Navyše, prítomnosť trhliny a jej korelácia so zdrojom žiarenia umožňuje astronómom lepšie modelovať pohyb pulzarov a ich vplyv na okolie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP