hodinky vlajka EÚ a Donald Tusk
Unsplash/TASR/PAP (Úprava redakcie)

V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA.

Každoročne na jar a na jeseň sa v Európskej únii posúvajú hodiny, čím dochádza k tradičnému striedaniu letného a zimného času. Hoci sa tento systém používa už desaťročia, mnohí Európania by ho najradšej zrušili. Napriek tomu, že Európska komisia v roku 2018 navrhla jeho ukončenie, plán sa zasekol v legislatívnom procese. Teraz sa však zdá, že by sa táto otázka mohla vrátiť na stôl.

Keď Európska komisia v roku 2018 spustila verejnú konzultáciu, viac ako štyri milióny ľudí sa vyjadrili proti striedaniu času. O rok neskôr Európsky parlament podporil reformu, ale plán sa odvtedy zasekol v procese schvaľovania. Niekoľko členských štátov vrátane Poľska sa však teraz snaží obnoviť diskusiu o tejto téme.

Historický kontext a ekonomické dôvody

Podľa odborníkov môže striedanie času negatívne ovplyvňovať zdravie, spôsobovať poruchy spánku, zvyšovať riziko srdcových ochorení a dokonca zvyšovať počet dopravných nehôd. Írsky europoslanec Sean Kelly, ktorý patrí k najhlasnejším zástancom zrušenia striedania času, tvrdí, že táto prax je zbytočná, škodlivá a nepraktická.

Systém letného času zaviedlo počas prvej svetovej vojny Nemecko, aby šetrilo energiu. V druhej svetovej vojne sa tento systém opäť využil, ale po vojne bol na určitý čas opustený. K jeho masovému návratu došlo v 70. rokoch počas ropnej krízy, keď sa krajiny snažili znížiť spotrebu elektriny.

Pixabay

Dnes sa však odborníci zhodujú, že úspory energie sú minimálne, pričom negatívne dopady na zdravie a produktivitu sú podstatne väčšie. Napriek tomu nie všetky krajiny súhlasili s jednotným riešením, čo spôsobilo patovú situáciu v Rade EÚ.

Energetický mýtus vs. realita

Pôvodný hlavný argument pre striedanie času – úspora energie – v 21. storočí prakticky stratil opodstatnenie. Analýzy ukazujú, že celková úspora elektriny sa pohybuje na úrovni len 0,5 % až 1 %, čo je v modernom hospodárstve zanedbateľné číslo. Zatiaľ čo večer svietime o hodinu menej, ráno sa v chladnejších mesiacoch musí o to intenzívnejšie kúriť. Náklady spojené s prestavovaním zložitých logistických systémov, vlakových poriadkov a softvérov v IT sektore tieto drobné úspory často prevyšujú.

Daň za „ukradnutú“ hodinu

Prechod na letný čas v marci je pre ľudský organizmus oveľa náročnejší než jesenný návrat k zimnému času. Štatistiky z nemocníc v pondelok po zmene času pravidelne zaznamenávajú približne 24 % nárast počtu infarktov a o 6 % viac dopravných nehôd. Telo sa s posunom cirkadiánneho rytmu vyrovnáva v priemere až päť dní, čo vedie k dočasnému poklesu produktivity práce. Ekonomické straty spôsobené touto kolektívnou únavou a vyššou nehodovosťou sa v rámci celej EÚ odhadujú na miliardy eur ročne.

Geografický hlavolam Európy

Dôvodom politického patu v Bruseli je najmä extrémna šírka časového pásma. Ak by sa celá EÚ dohodla napríklad na trvalom letnom čase, v mestách ako Madrid alebo Paríž by v decembri vychádzalo slnko až po 9:30 alebo 10:00 dopoludnia. Deti by tak chodili do školy v hlbokej tme takmer celé prvé dve vyučovacie hodiny. Naopak, pri trvalom zimnom čase by v strednej a východnej Európe v júni svitalo už okolo tretej hodiny ráno, čo by znamenalo nevyužité denné svetlo v čase, keď väčšina populácie ešte spí.

Letný alebo zimný čas?

Ak by sa zrušilo striedanie času, Európa by musela rozhodnúť, či ponechá letný alebo zimný čas. Podľa prieskumov väčšina obyvateľov preferuje letný čas, ktorý prináša dlhšie dni a viac slnečného svetla vo večerných hodinách. Poľské predsedníctvo v EÚ potvrdilo, že väčšina členských štátov inklinuje k tejto možnosti.

Striedanie času nie je témou len v Európe. Americký prezident Donald Trump sa po svojom znovuzvolení vyjadril, že by sa chcel zbaviť letného času, ktorý považuje za nepohodlný a nákladný. Hoci neskôr svoj postoj zmiernil, prieskumy medzi jeho voličmi naznačujú, že väčšina Američanov by v tom čase preferovala trvalý letný čas.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP