Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa signalizuje snahu o znovuobnovenie energetickej produkcie z uhlia, ktorá by mala konkurovať lacnej elektrine vyrábanej v čínskych uhoľných elektrárňach s cieľom posilniť americkú ekonomiku. V príspevku na sociálnej sieti Truth Social Trump oznámil, že nariaďuje svojej administratíve okamžite začať s produkciou energie z takzvaného „krásneho, čistého uhlia“.

Kope za svojich?

Nie je však jasné, na čo presne nariadenie odkazuje a aký bude jeho reálny vplyv na americkú energetickú politiku. Trumpova administratíva už skôr prijala exekutívny príkaz vyhlasujúci národnú energetickú núzdu a poverila Agentúru na ochranu životného prostredia (EPA) podporou produkcie a distribúcie fosílnych palív.

Minister energetiky Chris Wright tento mesiac uviedol, že administratíva pripravuje „trhový mechanizmus“ na zastavenie zatvárania uhoľných elektrární v USA. Podľa údajov americkej Agentúry pre energetické informácie (EIA) uhlie momentálne pokrýva asi 15 % energetického mixu USA, zatiaľ čo v roku 2 000 to bolo viac než 50 %. V nasledujúcich piatich rokoch sa očakáva uzavretie ďalších 120 uhoľných elektrární, čo je dôsledkom prísnejších environmentálnych regulácií, ktoré znižujú ekonomickú výhodnosť ich prevádzky.

Za Donaldom Trumpom stoja viacerí miliardári, ktorí vo veľkom investujú do obrovských dátových centier prevádzkujúcich systémy umelej inteligencie. Tie vyžadujú ohromné množstvo elektrickej energie a nie je vylúčené, že majú na Trumpovo rozhodnutie vplyv práve títo ľudia.

Ekologická katastrofa

Spaľovanie uhlia na výrobu elektrickej energie patrí medzi najväčšie zdroje environmentálneho znečistenia a má výrazné negatívne dopady na zdravie ľudí. Napriek technologickému pokroku a snahám o čistejšie spaľovacie procesy zostáva uhlie jedným z najškodlivejších palív z hľadiska emisií skleníkových plynov a toxických látok.

bilanol/freepik

Uhoľné elektrárne sú jedným z najväčších producentov oxidu uhličitého (CO₂), ktorý je hlavnou príčinou globálneho otepľovania. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) tvorí uhlie približne 40 % celosvetových emisií CO₂ z energetického sektora. Nadmerná koncentrácia tohto plynu v atmosfére vedie k zvyšovaniu priemernej teploty Zeme, čo spôsobuje extrémne výkyvy počasia, tavenie ľadovcov a zvyšovanie hladiny morí.

Okrem CO₂ uhoľné elektrárne vypúšťajú aj oxid siričitý (SO₂), oxidy dusíka (NOₓ) a tuhé častice (PM2.5 a PM10). Tieto látky:

• SO₂ prispieva k vzniku kyslých dažďov, ktoré poškodzujú pôdu, vodné ekosystémy a stavebné materiály
• NOₓ sú kľúčovým faktorom pri tvorbe prízemného ozónu, ktorý dráždi dýchacie cesty a zhoršuje astmu
• Jemné častice (PM2.5) môžu prenikať hlboko do pľúc a krvného obehu, čo zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení, rakoviny pľúc a predčasných úmrtí

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je znečistenie ovzdušia každoročne zodpovedné za milióny úmrtí na celom svete, pričom významný podiel má spaľovanie fosílnych palív, vrátane práve uhlia.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia