Trumpove clá v Amerike totálne zlyhali. Firmy čelia zdražovaniu a poklesu rastu

V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Clá, ktoré zaviedla administratíva Donalda Trumpa počas jeho prvého funkčného obdobia, nepriniesli americkej ekonomike sľubované oživenie. Namiesto toho spôsobili spomalenie rastu, pokles zamestnanosti a vyššie náklady pre firmy aj spotrebiteľov. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka sa tento negatívny vplyv preukázal až s odstupom času, keď komplexné štúdie začali odhaľovať skutočné dôsledky protekcionistickej politiky.

V rokoch 2017 až 2021 Trumpova administratíva uvalila clá na tisícky produktov, vrátane hliníka (10 %) a ocele (25 %), čo sa dotklo dovozov v hodnote približne 380 miliárd dolárov. Podľa Horňáka to malo jasné dopady: „USA zaznamenali nižšiu produkciu, nižšiu zamestnanosť a nižší rast HDP.“ Dlhodobý rast americkej ekonomiky sa podľa odhadov znížil o 0,2 % a negatívne bolo zasiahnutých približne 142-tisíc pracovných miest.

Trumpova politika ciel mala primárne chrániť amerických výrobcov a podporiť domácu zamestnanosť. V odvetviach výroby a spracovania ocele a hliníka sa medzi rokmi 2017 a 2019 počet pracovných miest skutočne zvýšil o 5 až 6 %. Avšak problém nastal v tom, že domáca produkcia nestačila pokryť potreby amerického priemyslu. Výstavba nových závodov či rozšírenie existujúcich si vyžadovala čas a investície, a tak boli mnohé firmy naďalej odkázané na dovoz týchto surovín – tentoraz už s prirážkou v podobe ciel.

Vyššie ceny pre firmy aj spotrebiteľov

Clá sa naplno premietli do cien pre amerických producentov aj spotrebiteľov. Keďže ceny ocele a hliníka na globálnom trhu neklesli, americké firmy museli znášať zvýšené náklady, ktoré sa prejavili v drahšej výrobe a nižšej konkurencieschopnosti na svetových trhoch. Časť týchto nákladov si firmy pokryli z vlastných ziskových marží, no zvyšok preniesli na konečných spotrebiteľov.

Nešlo pritom len o priame dopady ciel. Postihnuté krajiny zaviedli odvetné opatrenia, čo ešte viac oslabilo pozíciu amerických exportérov. Výsledkom bola drahšia výroba a pokles dopytu po amerických produktoch v zahraničí. Americký Federálny rezervný systém (Fed) odhadol, že clá viedli k zníženiu zamestnanosti v priemysle o 1,4 %.

Obchodná vojna, v ktorej prehrali všetci

Horňák upozornil, že protekcionistická politika Trumpa mala vážne trhliny. „Uvalenie ciel je samo o sebe problematické, no zároveň vyvoláva protiopatrenia. V tejto obchodnej vojne strácajú všetci,“ skonštatoval.

Ak by sa Trumpova politika ciel zopakovala v ešte väčšom rozsahu, mohli by byť dôsledky ešte horšie. Kým predchádzajúce clá sa týkali dovozu tovaru v hodnote 380 miliárd dolárov, nové opatrenia by mohli zasiahnuť až 1,4 bilióna dolárov – takmer štvornásobok oproti rokom 2018 – 2019.