Celosvetová pandémia COVID-19 skončila, no jej dopady pocítime ešte dlho. Hoci SARS-Cov-2 je považované hlavne za respiračné ochorenie, má dlhodobé pôsobenie na celý organizmus. Mnohí trpia postcovidovým syndrómom, ktoré pretrvávajú u niektorých týždne, aj dlhé mesiace. Nová štúdia naznačuje, že covid môže mať vplyv aj na mozog detí. O téme informoval portál IFLScience.

Štúdia, ktorá bola uverejnená v Scientific Reports sa zamerala na analýzu takmer dvojročných vedeckých poznatkov. Vedci prehľadali takmer 10 000 vedeckých článkov, ktorých sa počet zredukoval na 96 relevantných štúdii.

Dáta pochádzali z rôznych krajín Ázie, Európy, aj Ameriky a získané boli väčšinou z magnetickej rezonancie (MRI), v niektorých štúdiách použili počítačovú tomografiu (CT) alebo iné metódy. Výsledky ukázali, že deti po prekonaní ochorenia COVID-19 vykazovali neurologické príznaky, mali často aj viditeľné zmeny na mozgu.

MRI
Freepik

„Naše zistenia odhaľujú, že značná časť pediatrických pacientov s COVID-19, ktorí majú neurologické príznaky vykazujú abnormality na neurozobrazovacích snímkach. V zahrnutých štúdiách takéto abnormality preukázalo 43,47 % detí,“ uvádzajú autori.

Na začiatku pandémie prevládal názor, že deti sú menej náchylné na vážny priebeh ochorenia. Postupne sa však ukázalo, že deti sa síce zotavujú rýchlejšie ako dospelí, stále čelia riziku komplikácií a dlhodobých následkov vírusu. Aj deti môžu mať tzv. „long COVID, teda dlhý COVID, ktorý zahŕňa široké spektrum pretrvávajúcich zdravotných problémov.

Medzi najčastejšie neurologické nálezy patrí encefalitída (zápal mozgu), ktorý je známy ako možná komplikácia z COVID-19. Stále sa však skúmajú, ako často sa tento stav vyskytuje. Ďalšie pozorovania zahŕňali opuch mozgu, cievne poruchy a zápal miechy.

„Pozorovaný výskyt neurologických abnormalít u pediatrických pacientov s COVID-19 prináša niekoľko dôležitých klinických a výskumných implikácií. V prvom rade je nevyhnutné, aby lekári boli pri detských pacientoch s COVID-19 a neurologickými príznakmi obzvlášť obozretní.“

Štúdia zároveň zdôrazňuje potrebu pokračujúceho výskumu dlhodobých účinkov COVID-19 na deti. Autori však upozorňujú aj na určité obmedzenia – analyzované štúdie zahŕňajú aj dáta z raných fáz pandémie, keď o víruse nebolo známe takmer nič. Navyše, nie je vždy jednoduché určiť, či sú pozorované abnormality spôsobené priamo infekciou COVID-19, alebo či ich mohli vyvolať iné faktory, ako sú predchádzajúce ochorenia či lekárske zákroky.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP