Neustále pokračujúca miniaturizácia elektronických a rôznych mechanických komponentov odomyká možnosti konštruovania zariadení, ktoré sa kedysi zdali ako výplody fantázie a záležitosti sci-fi filmov. Jedným z takýchto zariadení je aj robotický hmyz, v ktorého oblasti urobili zásadné pokroky inžinieri z Massachusettského technologického inštitútu (MIT), informuje LiveScience.

Prekonávajú doterajšie dizajny

Doterajšie pokusy vytvoriť robotický hmyz narážali na viacero technických problémov – obmedzené schopnosti, slabá manévrovateľnosť a nedostatok energie na dlhší let. Výskumný tím z MIT však teraz predstavil dizajn, ktorý prekonáva tieto predošlé limity.

Nové verzie robotických opeľovačov dokážu lietať 100-krát dlhšie ako ich predchodcovia, sú extrémne ľahké a obsahujú dostatok priestoru na batérie a senzory. Zásadnou výzvou bolo aj zvládnutie dynamiky pohybu krídiel – robot musel prekonať obmedzenia spojené s preťažením a stratou stability pri lete.

Robotický hmyz vykonávajúci manévre počas testov. Zdroj: MIT

Prvé prototypy MIT boli vybavené štyrmi jednotkami, z ktorých každá mala dve krídla, čo vytvorilo osemkrídlovú konštrukciu. Tento dizajn sa ukázal ako neefektívny, pretože nadmerne generoval vzduchový odpor a znižoval vztlak. Preto vedci pristúpili k radikálnej zmene: nový model disponuje už len štyrmi krídlami (po jednom na každú jednotku), čo vedie k lepším letovým vlastnostiam a stabilite.

Prekvapivo dôležitá aplikácia

Tím taktiež vyvinul pokročilé riadiace algoritmy, ktoré kontrolujú pohyb krídiel podobne ako svaly u skutočného hmyzu. Tento princíp prenosu energie a pohybu umožnil zvýšiť efektivitu letu a zlepšiť celkové kapacity robota.

Aj keď sú doterajšie výsledky sľubné, vedci uznávajú, že pred nimi stojí ešte mnoho práce. Napríklad prirodzené včely ovládajú let prostredníctvom komplexného svalového systému, ktorý zatiaľ nie je možné plne napodobniť. Cieľom výskumníkov je v najbližších piatich rokoch zabudovať do robotických opeľovačov senzory, batérie a dokonca aj vlastné výpočtové jednotky, aby boli schopné plne autonómneho pohybu a navigácie.

Robotické krídlo podobné mušiemu krídlu počas testov. Zdroj: MIT

Ak sa tento koncept osvedčí v praxi, mohli by robotické včely v budúcnosti pomôcť zachrániť svetové poľnohospodárstvo, ktoré je čoraz viac ohrozené stratou prirodzených opeľovačov. Aj keď vývoj týchto technológií ešte len prebieha, je zrejmé, že MIT robí dôležitý krok smerom k budúcnosti, kde robotický hmyz môže hrať kľúčovú úlohu v globálnej potravinovej produkcii.

Pokrok robí aj Francúzsko

Milióny na vývoj vlastného miniatúrneho robotického zariadenia nedávno získal aj francúzsky startup Robeauté. Zariadenie vyvíjané touto firmou má asistovať pri mozgových operáciách. Kým tradičné nástroje používané pri neurochirurgických zákrokoch sú často tuhé a invazívne, tento mikrorobot veľkosti zrnka ryže predstavuje úplne nový prístup. Je dostatočne malý a obratný na to, aby sa dostal hlboko do mozgu, pričom minimalizuje poškodenie citlivého mozgového tkaniva.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP