Naša planéta je bombardovaná asteroidmi a vesmírnym prachom prakticky neustále, prekvapivo často však našou atmosférou preniknú aj väčšie objekty, ktoré sú schopné dosiahnuť povrch. Ako upozorňuje LiveScience, takýmto objektom sa môže stať aj dobre preskúmaný asteroid Bennu, ktorý má, i keď pomerne malú, šancu zasiahnuť Zem.

Katastrofa pre celé ľudstvo

Bennu je planétka s priemerom približne 500 metrov a hmotnosťou okolo 67 miliónov ton. Hoci je omnoho menší ako asteroid, ktorý pred 66 miliónmi rokov vyhubil dinosaury, jeho zrážka so Zemou by spôsobila rozsiahle škody nielen lokálne, ale aj na globálnej úrovni.

„Priamy dopad by mal okamžité ničivé následky – obrovskú tlakovú vlnu, uvoľnenie tepelnej energie, zemetrasenia a prívalové vlny. No najväčším rizikom by boli dlhodobé klimatické zmeny spôsobené obrovským množstvom vyvrhnutého prachu a úlomkov do atmosféry,“ vysvetlil Axel Timmermann, riaditeľ Centra pre klimatickú fyziku pri Pusanskej národnej univerzite v Južnej Kórei.

Ak by Bennu narazil do Zeme, do atmosféry by sa dostali stovky miliónov ton prachových častíc, ktoré by odrazili časť slnečného žiarenia späť do vesmíru. Modely ukazujú, že teplota na Zemi by sa v dôsledku toho znížila o približne 4 °C a celkové množstvo zrážok by mohlo klesnúť až o 15 %.

Táto „impaktná zima“ by mala dramatické následky na ekosystémy aj poľnohospodárstvo. Zníženie slnečného žiarenia by spomalilo rast rastlín na súši aj produkciu fotosyntetizujúcich organizmov v oceánoch. Vedci odhadujú, že celková fotosyntéza by mohla klesnúť až o 30 %, čo by malo katastrofálne dôsledky na globálnu potravinovú bezpečnosť. Podľa štúdie publikovanej v časopise Science Advances by sa takéto zmeny mohli prejavovať viac ako štyri roky po dopade.

Snímka asteroidu Bennu.
NASA/Goddard/University of Arizona

Malo by to pár malých výhod

Okrem ochladenia klímy by došlo aj k narušeniu chemického zloženia atmosféry. „Prudké otepľovanie stratosféry v dôsledku absorpcie slnečného žiarenia prachovými časticami by viedlo k vážnemu poškodeniu ozónovej vrstvy,“ upozornil Timmermann. To by znamenalo zvýšenie úrovne škodlivého UV žiarenia na povrchu Zeme.

Zaujímavým vedľajším dôsledkom by mohol byť nárast niektorých druhov oceánskych rias. Ak by asteroid uvoľnil do mora veľké množstvo železitého prachu, mohlo by to podporiť rast fytoplanktónu, ktorý je základom morského potravinového reťazca. To by mohlo vytvoriť alternatívny zdroj potravy, no zároveň by narušilo oceánske ekosystémy.

Podľa výpočtov NASA je pravdepodobnosť, že Bennu zasiahne Zem v roku 2182, približne 1 ku 2 700. Hoci je toto riziko relatívne nízke, vedci sa snažia o asteroide získať čo najviac informácií.

Našli na ňom DNA

V roku 2016 NASA vyslala sondu OSIRIS-REx, ktorá odobrala vzorky z povrchu Bennu a v roku 2023 ich priniesla späť na Zem. Predbežné analýzy ukázali, že asteroid obsahuje organické zlúčeniny vrátane DNA a RNA, ako aj minerály bohaté na uhlík, síru, fosfor a ďalšie prvky nevyhnutné pre vznik života. Okrem toho vedci zistili, že vzorky obsahovali stopy slanej vody, ktorá mohla vytvoriť vhodné prostredie pre vznik týchto zložitých molekúl.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP