Zabudni na kel. Nový superfood by mohol pomáhať v boji proti stárnutiu. Zlaté hlivy (Pleurotus citrinopileatus) si začínajú získavať pozornosť nielen pre svoju chuť, ale aj pre svoj potenciál podporovať zdravie srdca a predlžovať život. Tieto jedlé huby, pochádzajúce z oblastí Ruska, Číny a Japonska, obsahujú vzácnu látku ergothioneín, ktorá je výkonným antioxidantom s protizápalovými účinkami.

Vedci dokonca označujú ergothioneín za „vitamín dlhovekosti“, pretože sa spája s nižším rizikom srdcových ochorení a predčasnej smrti. A hoci sú mnohé doterajšie poznatky založené na pozorovaniach, nový výskum z Japonska prináša fascinujúce dôkazy o tom, že zlaté hlivy môžu skutočne spomaľovať proces starnutia. Na tému upozornil portál BGR.

Myši s mladším srdcom a väčšou výdržou

Vedci z Kumamoto University testovali účinky zlatých hlív na skupine stredne starých myší počas jedného roka. Výsledky ich štúdie, publikovanej v časopise NPJ Aging, sú nasledovné. Myši, ktoré konzumovali hlivy, mali o 20 % lepší výkon srdca.

Ich srdce pumpovalo viac krvi pri každej kontrakcii. Hlivy im umožnili bežať rýchlejšie a na väčšiu vzdialenosť ako myši, ktoré ich nekonzumovali. Konzumácia zlatých hlív znížila genetické markery, ktoré sa zvyčajne spájajú so starnutím srdcového tkaniva.

Tajomstvo úspechu tkvie v ergothioneíne, ktorý dokáže chrániť bunky pred poškodením spôsobeným reaktívnymi formami kyslíka (ROS). Tieto zápalové molekuly sú jednou z hlavných príčin starnutia, pretože poškodzujú bunky, vrátane tých v srdci a krvných cievach. Znížením tohto poškodenia môžu zlaté hlivy pomôcť predchádzať vekovým problémom so srdcom.

Aj keď výsledky znejú sľubne, je tu jeden problém. Množstvo húb, ktoré myši zjedli, bolo enormné. Aby 80-kilogramový človek dosiahol rovnaký príjem ergothioneínu ako tieto myši, musel by denne zjesť až 720 gramov sušených húb. To je asi taká porcia, ktorá presahuje kapacity bežnej kuchyne a ľudského žalúdka.

Pixabay

Hrozba modernej poľnohospodárskej výroby

Ergothioneín sa v prírode prirodzene vyrába pôdnymi hubami a odtiaľ sa dostáva do plodín cez ich korene. Moderné poľnohospodárske metódy, najmä intenzívne oranie pôdy, tento proces narúšajú. Výsledkom je až o 30 % menej ergothioneínu v plodinách, varujú vedci.

Hoci konzumácia „hory húb“ denne nie je reálna, výskumníci dúfajú, že pokroky v štúdiu ergothioneínu by mohli viesť k novým spôsobom, ako využiť tento antioxidant efektívnejšie, či už prostredníctvom doplnkov výživy, alebo inovatívnych metód pestovania.