Arktída čelí dramatickým dôsledkom klimatických zmien. Topenie ľadu následne ovplyvňuje klímu a ekosystémy. Vedci skúšajú rôzne inovatívne technológie a postupy, ktoré by mohli topenie ľadovcov spomaliť. Jedným z návrhov je „refreezing“, proces, ktorý by dokázal opätovne zmrazovať ľad a zvýšiť tak jeho odolnosť voči vyšším teplotám. Informoval o tom portál The Week.

Kritický stav Arktídy

Arktída prechádza zásadnými zmenami. Len nedávno sme ťa informovali o alarmujúcom stave Arktického oceánu, ktorá sa topí rýchlejšie, než vedci predpokladali. V dôsledku narastajúcich globálnych emisií Arktída stráca približne 13 % svojej ľadovej plochy. Najhrubší a najstarší ľad sa od 80. rokov znížil o dramatických 95 %, uvádza Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Podľa odborníkov hrozí, že už v 30. rokoch môže byť Arktída v letných mesiacoch úplne bez ľadu.

Klimatické modely naznačujú, že tento proces už nie je možné úplne zastaviť, ani ak by sa okamžite znížili emisie skleníkových plynov. Preto vedci skúmajú alternatívne riešenia na zmiernenie katastrofických dopadov.

Výskumníci a viaceré startupy navrhli rôzne riešenia, avšak najviac pozornosti si získal návrh opätovného zamrazenia ľadu, ktorý kombinuje jednoduchú mechaniku a technológie poháňané obnoviteľnými zdrojmi energie.

Freepik

Opätovné zmrazenie ľadu

Vedci zo spoločností Real Ice a Arctic Reflections vyvíjajú systém, ktorý využíva podmorské drony na vyhľadávanie najtenšieho ľadu. Po vytvorení otvorov sa na povrch čerpá voda, ktorá podporuje prirodzené zamŕzanie a vytvára ľad hrubý až jeden meter. Tento rok navyše testovali technológiu poháňanú vodíkovými palivami, čo znižuje uhlíkovú stopu celého procesu.

„Snažíme sa udržať aspoň to množstvo ľadu, ktoré ešte máme – približne štyri milióny km² na konci leta. A ak by to bolo možné, radi by sme obnovili stav z 80. rokov, keď to bolo viac ako sedem miliónov km²,“ uviedol Andrea Ceccolini, generálny riaditeľ spoločnosti Real Ice.

Dočasné riešenie

Projekt síce pôsobí optimisticky, odborníci však zdôrazňujú, že takéto technológie nie sú trvalým riešením. Ako uvádza The Guardian, podľa profesora Haya Hendrikseho z Delft University of Technology ide len o dočasnú náplasť, ktorá by mohla pomôcť na lokálnej úrovni, ale globálne zmeny neovplyvní.

Navyše, pokrytie iba desatiny Arktídy by si vyžiadalo nasadenie približne 10 miliónov čerpadiel. Predstavuje to enormné náklady a taktiež logistickú náročnosť. Existujú tiež obavy z možných vedľajších účinkov, ako je zníženie snehovej pokrývky, narušenie miestnych ekosystémov, či potenciálne zníženie bodu topenia ľadu kvôli použitiu slanej vody.