V roku 2025 sa výskum superhorúcich hornín posunul z teoretickej roviny do reálnej fázy testovania. V americkom štáte Oregon vznikol pilotný projekt spoločnosti Mazama Energy v oblasti sopky Newberry, kde sa podarilo vyvŕtať dvojicu vrtov do hĺbky viac než tri kilometre. Po prvý raz sa tu potvrdila cirkulácia vody a zber tepla priamo z prostredia so superhorúcimi horninami, čo vedci označili za významný míľnik vo vývoji geotermálnej energie. Prvé testy ukázali, že tento typ systému by mohol priniesť až šesť- až osemnásobne vyššiu výrobu energie na jeden vrt v porovnaní s bežnými geotermálnymi elektrárňami.

Zásadný posun nastal aj v ekonomickej oblasti. Analýza spoločnosti McKinsey & Company z jesene 2025 ukazuje, že superhorúce horniny sa spolu s rozšírenými geotermálnymi systémami (EGS a AGS) dostávajú do fázy, keď sa môžu stať reálne konkurencieschopným zdrojom energie.

Predpokladá sa, že v priebehu nasledujúcej dekády by sa výrobné náklady mohli znížiť na úroveň 45 až 65 dolárov za megawatthodinu, čo je porovnateľné s niektorými formami veternej či solárnej energie. To by mohlo znamenať prelom v oblasti stabilných a neprerušovaných obnoviteľných zdrojov, ktoré by vedeli dopĺňať výkyvy v produkcii z vetra a slnka.

Vedci zároveň upozorňujú, že ďalším krokom bude zdokonalenie technológií samotného vŕtania. Aktuálne štúdie poukazujú na potrebu nových materiálov odolných voči teplotám nad 400 °C a na vylepšené postupy prenikania cez extrémne tvrdé horniny. Nové výskumy navyše skúmajú, ako by sa mohol geotermálny systém superhorúcich hornín stať súčasťou hybridných riešení – teda prepojenia s energetickými úložiskami, veternými farmami či solárnymi zdrojmi. Cieľom je vytvoriť stabilnú, ekologickú sieť, ktorá by dokázala fungovať nepretržite a využívala by prirodzené teplo ukryté v hlbinách Zeme.

Superhorúce horniny

Zatiaľ čo tradičné geotermálne elektrárne využívajú teplo z povrchových vrstiev, superhorúce horniny ležia oveľa hlbšie. Ich potenciál spočíva v extrémnych teplotách, kde teplota presahuje 374 stupňov a umožňujú premenu vody na superkritickú paru, ktorá by mohla poháňať turbíny na výrobu elektriny alebo produkovať vodík.

Proces by prebiehal tak, že by bolo potrebné vyvŕtať hlboké otvory do zemskej kôry, kde sa superhorúce horniny nachádzajú. Následne by sa do vrtov pumpovala voda, ktorá by sa zahriala vďaka extrémnym teplotám hornín. Horúca voda by sa potom vracala na povrch vo forme pary.

Prvé pokusy

Výskumníci z Cornell University, ktorí spolupracujú s organizáciou Clean Air Task Force (CATF) v správe uvádzajú, že pokročilé technológie by mohli sprístupniť geotermálnu energiu v lokalitách po celom svete. Superhorúce horniny podľa nich mohli konkurovať fosílnym palivám z hľadiska nákladov a spoľahlivosti. V roku 2022 sa uskutočnili prvé pokusy s vrtmi do hĺbky 3 kilometrov, avšak na úplné využitie superhorúcich hornín bude potrebné ísť oveľa hlbšie.

Presná hĺbka ich vzniku je často neznáma, no vo všeobecnosti sa predpokladá, že tuhnú niekoľko kilometrov pod povrchom Zeme.

„Na rozdiel od iných obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sa dajú ľahko škálovať, vysoko špecifické požiadavky na lokalitu pri geotermálnej výrobe energie prinášajú riziká, ktoré boli doteraz významnou prekážkou komerčného rozvoja,“ uviedol Seth Saltiel, odborný asistent výskumu.

Dodal, že: „identifikáciou najmodernejších technológií a možností výskumu a vývoja na zlepšenie a overenie metód charakterizácie dúfame, že pomôžeme prekonať tieto prekážky a urýchlime komercializáciu tejto technológie.“

Cornell University

Spoločnosti ako Quaise Energy už vyvíjajú nové technológie na prienik do hĺbok. Ich štúdie ukazujú, že superhorúce horniny môžu vytvárať prepojené trhliny, čo umožňuje efektívny pohyb vody a dosiahnutie superkritických stavov.

Výhodou tohto procesu je najmä to, že predstavuje stabilný zdroj energie, ktorý nie je závislý od poveternostných podmienok. Ide prakticky nevyčerpateľný zdroj, pretože geotermálna energia sa prirodzene obnovuje teplom z jadra Zeme. Napriek svojmu potenciálu však superhorúce horniny čelia viacerým výzvam. Výskumníci dodali, že technologické obmedzenia sú jednou z najväčších prekážok, ktoré musia prekonať.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP