Pristávacie moduly Viking boli prvými americkými sondami, ktoré pristáli na červenej planéte. Ich úlohou bolo objaviť život na Marse. Astrobiológ Dirk Schulze-Makuch však prišiel s nečakanou teóriou, ktorá tvrdí, že práve tieto pristávacie moduly mohli nevedomky zničiť život na Marse. Informáciu priniesol portál Space.com.

Honba za životom

V roku 1976 Viking sondy odobrali vzorky z pôdy a skúmali ich v palubných laboratóriách. V tom čase sa o povrchu Marsu vedelo málo. Predpokladalo sa, že ku životu na červenej planéte je potrebná aj tekutá voda, podobne ako aj na Zemi. Preto sa do skúmaných vzoriek pridávala voda a ďalšie živiny. Následne sa sledovali reakcie, ktoré by mohli naznačovať prítomnosť života, ako je rast či reprodukcia.

Počas jedného experimentu sondy zistili výskyt mikróbov, avšak toto zistenie u väčšiny z vedeckej obce vyvolal skepticizmus. Väčšina vedcov tieto nálezy označila skôr za chemické reakcie a nie biologické.

NASA/JPL

Voda ako hrozba pre život

Astrobiológ z Technickej univerzity v Berlíne, Dirk Schulze-Makuch ale naznačuje, že pristávacie moduly mohli nájsť život na Marse, ale nevedomky ho zničili práve tým, že pridávali do vzoriek tekutú vodu. Mars je typický práve tým, že má extrémne suché prostredie.

Ako uviedol astrobiológ, je oveľa suchší ako najsuchšie miesta na Zemi, napríklad púšť Atacama, kde mikróby získavajú vodu zo solí, ktoré absorbujú vlhkosť z atmosféry. Podľa vedca ak by na Marse existoval život, bol by extrémne citlivý na množstvo vody. Vedec tiež pripomenul štúdiu, ktorá zistila, že prívalové dažde v Atacame zabili 70 – 80 % miestnych baktérií, pretože nezvládli toľko vody.

Pixabay

Vedec navrhuje zamerať sa na soľ

Schulze-Makuch navrhuje zmeniť stratégiu výskumu, ktorá by sa nezameriavala na prítomnosť vody, ale práve na soľ. Ako uviedol, hygroskopické soli, ako chloridy, chloráty alebo perchloráty, dokážu udržiavať vlhkosť aj v suchých podmienkach a mohli by poskytovať mikroskopické množstvá vody pre mikróby.

„Vidíme to dokonca aj pri bežnej kuchynskej soli – tá dokáže z ovzdušia nasať dostatok vlhkosti na vytvorenie slaného roztoku, v ktorom môžu určité baktérie prežiť, a to aj v plne nasýtených roztokoch chloridu sodného. Komplexnejšie soli, ako sú perchloráty alebo chloráty, predstavujú náročnejšie prostredie, no niektoré organizmy dokážu tolerovať pomerne vysoké koncentrácie,“ vyjadril sa vedec pre Space.com. „Hlavnou soľou na Marse sa zdá byť chlorid sodný, čo znamená, že táto teória by mohla byť reálna,“ dodal.

„Neviem, či na Marse skutočne existujú mikroorganizmy, ale som presvedčený, že moje navrhované riešenie by mohlo fungovať a potenciálne odhaliť život. Budúce misie by to mali určite ďalej skúmať. Možno sa mýlim, ale rovnako môžem mať pravdu – to však nezistíme, pokiaľ to neskúsime,“ povedal Schulze-Makuch v rozhovore.

Koncepty generačných lodí a vesmírnych kolónií NASA

GALÉRIA+ 3