Slovenská ekonomika pod tlakom. Konsolidácia zasiahne trh, spotrebu aj investície

V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Budúcoročný ekonomický rast Slovenska môže výrazne ovplyvniť konsolidácia verejných financií. Tá obmedzí domáce výdavky aj investície zo strany komerčných firiem. Analytik UniCredit Bank, Ľubomír Koršňák, poukazuje na to, že znižovanie deficitu a stabilizácia verejných financií budú brzdiť oživenie spotreby domácností. Fixné investície, ktoré sú dôležité pre dlhodobý rast, budú v tomto prostredí narážať na prekážky.

Koršňák zdôrazňuje, že okrem konsolidácie môžu budúci rok naopak priaznivo vplývať nové veľké investičné projekty. Medzi ne patria napríkla projekty automobilky Volvo, firmy Gotion či dokončenie štvrtého bloku v jadrovej elektrárni Mochovce. Tieto investície by mohli stimulovať dopyt po pracovnej sile a dodatočných službách. Čiastočne by to zmiernilo negatívne dopady konsolidačných opatrení.

Externé faktory a podnikateľské prostredie ako riziká

Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne, dopĺňa, že na ekonomický rast môžu v nasledujúcich štvrťrokoch vplývať aj externé faktory. Podľa Kočiša je pravdepodobné, že konsolidačné opatrenia, najmä tie ovplyvňujúce podnikateľské prostredie, budú obmedzovať investičnú aktivitu. Toto môže mať priamy vplyv na rast HDP. Očakáva sa jeho medziročné zníženie o 0,5 percentuálneho bodu. Podľa jeho odhadov sa podnikateľské prostredie ocitne pod tlakom, čo môže brzdiť obnovu investičných aktivít v dlhodobom horizonte.

Ako upozorňuje Tomáš Boháček z 365.bank, súčasná ekonomická situácia na Slovensku je výrazne ovplyvnená poklesom výkonu v priemysle a stavebníctve. Výdavky v týchto sektoroch počas roka stagnovali a zdá sa, že ich oživenie sa v najbližšom období neočakáva. V tomto roku by mal ekonomický rast Slovenska dosiahnuť len 2,4 %. Je to výsledok pôsobenia viacerých faktorov vrátane sezónneho vývoja v druhom polroku.

Pixabay

Rast s rizikami

Ekonomický rast Slovenska dosiahol podľa odhadov Štatistického úradu SR v treťom štvrťroku 1,2 % medziročne, pričom po sezónnom očistení išlo o zvýšenie o 1,7 %. Ak sa však konsolidácia verejných financií presunie do nižšej domácej spotreby a nižšej investičnej aktivity, ekonomika môže naraziť na brzdu v podobe tlmeného rastu HDP. Tento výhľad upozorňuje na význam efektívneho vyváženia medzi potrebou stabilizovať verejné financie a podporou investícií.

Ak sa podarí udržať kľúčové projekty a zároveň stabilizovať výdavky, ekonomika by mohla rásť, aj keď miernejším tempom. Dlhodobá udržateľnosť bude však vyžadovať strategické kroky, ktoré podporia rozvoj podnikateľského prostredia bez nadmerného tlmenia spotreby.