V tomto texte boli použité aj materiály TASR.

Prechod na elektromobilitu je už viac-menej nutný a neobíde žiadnu automobilku na svete. Kým niektoré plánujú prestať predávať spaľováky do roku 2050, iné si dobu poriadne skrátili a červenou farbou podčiarkli rok 2030. To sa však teraz niektorým z nich vidí ako nesplniteľná a prestrelená ambícia. Dôkazom toho je aj obľúbená automobilka, ktorú si zamilovalo množstvo Slovákov.

Zmena plánov

Švédska automobilka Volvo Cars začala v posledných mesiacoch významne prehodnocovať svoju stratégiu v oblasti elektromobility. Po niekoľkých rokoch vyhlásení a plánov o prechode na plne elektrické vozidlá do roku 2030 spoločnosť napokon upustila od tejto ambície, informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters.

 Volvo sa údajne rozhodlo rozšíriť svoju ponuku aj o plug-in hybridné modely a zachovať aj klasické hybridy, ak si to trh vyžiada. Takže ide o akési zadné vrátka, ktoré by v prípade núdze a zjavne aj podľa aktuálneho vývoja trhu s elektromobilmi nemalo dostať populárnu spoločnosť do problémov.

Mário Šimovič/FonTech

Nové ciele

Volvo Cars, ktorého väčšinovým vlastníkom je čínska spoločnosť Geely Holding, v stredu oznámilo, že jeho nový cieľ je, aby v roku 2030 tvorili plne elektrické a plug-in hybridné vozidlá 90 až 100 % jeho predaja. Zároveň automobilka ponecháva otvorenú možnosť, že až 10 % produkcie by mohli tvoriť klasické hybridné modely.

Predchádzajúci cieľ z roku 2021 bol, aby sa Volvo stalo výrobcom výlučne plne elektrických vozidiel do roku 2030. Ten sa však zatiaľ kompetentným ako menej realistický.

Rozhodnutie o zmene stratégie Volvo zdôvodňuje meniacimi sa podmienkami na trhu a potrebami svojich zákazníkov. „Sme pevne presvedčení, že naša budúcnosť je elektrická, je však jasné, že prechod na elektrifikáciu nebude lineárny,“ uviedol riaditeľ spoločnosti Jim Rowan. Tento výrok jasne odráža rastúci názor automobiliek o náročnosti prechodu na plne elektrickú mobilitu.

Trh s elektrickými autami sa rýchlo vyvíja, avšak zároveň čelí výzvam, ako sú stále obmedzené možnosti infraštruktúry nabíjania, vysoké náklady na batérie a obmedzené zdroje vzácnych kovov potrebných pre ich výrobu. Okrem toho sa automobilky musia prispôsobovať aj rôznym regulačným rámcom v rôznych krajinách, čo často komplikuje dlhodobé plánovanie.