Mesiac, náš najbližší kozmický sused, sa už dlho nachádza v centre záujmu celého ľudstva. Po historických krokoch Neila Armstronga a Buzza Aldrina na jeho povrchu v roku 1969 sa naša prirodzená družica stala akýmsi symbolom ľudských snov o dobývaní vesmíru.

Dnes, o viac ako päťdesiat rokov neskôr, sa Mesiac opäť dostáva do popredia záujmu, keďže svetové vesmírne agentúry a súkromné spoločnosti plánujú na jeho povrchu vybudovať základňu so stálymi obyvateľmi. To, že tento ambiciózny plán už nie je ani zďaleka len bezcenné sci-fi, dokazuje aj najnovší objav vedcov.

Stačí len zahriať na správnu teplotu

Budúce lunárne misie môžu ťažiť z prelomového objavu čínskych výskumníkov. Tím z Čínskej akadémie vied vyvinul inovatívny postup na získavanie vody z mesačnej pôdy, čo by mohlo zásadne ovplyvniť dlhodobé pobyty na Mesiaci, informuje portál Futurism.

Analýza vzoriek privezených misiou Chang’e 5 v roku 2020 odhalila vysoké koncentrácie vodíka a kyslíka v lunárnej pôde. Vedci zistili, že zahriatím nad 1 800 stupňov Fahrenheita (982°C) sa z týchto prvkov uvoľňuje vodná para. Zaujímavé je, že samotná pôda sa po dosiahnutí tohto teplotného prahu zrejme tiež roztopí. Výsledky štúdie boli publikované v časopise The Innovation.

Copilot Designer (Úprava redakcie)

Vhodná aj na stavbu

Tieto zistenia naznačujú nielen to, že ľudia na Mesiaci by mohli extrahovať potenciálne pitnú vodu z mesačnej pôdy, ale aj to, že by mohli využívať vedľajšie produkty z procesu jej extrakcie na pomoc pri výstavbe ich základne, myslia si výskumníci.

Podľa ich výpočtov by sa z tony mesačnej pôdy dalo získať približne 13 galónov vody, t.j. asi 50 litrov. Konkrétne, jeden gram pôdy dokáže vyprodukovať 51 až 76 miligramov vody.

Využijú Slnko

Na budúcich lunárnych základniach by sa na zahrievanie pôdy mohlo využiť zaostrené slnečné svetlo. Tento proces by okrem vody produkoval aj železo a keramické sklo, materiály potenciálne využiteľné pri výstavbe.

Hoci je táto metóda sľubná, je potrebný ďalší výskum na overenie jej uskutočniteľnosti v reálnych lunárnych podmienkach. Napriek tomu predstavuje významný krok vpred v plánovaní dlhodobých misií na Mesiac a môže výrazne prispieť k sebestačnosti budúcich lunárnych základní.