Výskumné misie Európskej vesmírnej agentúry (ESA) ExoMars a Mars Express po prvý raz zaznamenali vodnú námrazu na vrcholoch sopiek v oblasti rovníka planéty Mars. TASR informuje podľa správ ESA a agentúry AFP.

Podľa štúdie zverejnenej v časopise Nature Geoscience bola námraza zaznamenaná na záberoch sondy Trace Gas Orbiter (TGO). Okolo Marsu krúži od roku 2018 a teraz urobila snímky, keď sa prvé lúče Slnka dotkli vrcholov vyhasnutých sopiek. „Videli sme tam lesklý modrý nános, špecifickú textúru, ktorú vidíme len skoro ráno a počas chladných období,“ povedal spoluautor štúdie Frederic Schmidt z francúzskej univerzity Paris-Saclay.

Tenučká námraza sa udrží iba krátko, po východe Slnka sa vyparí. Jej hrúbku vedci prirovnali k ľudskému vlasu. Pokrýva však rozsiahlu plochu a môže to byť asi 150 000 ton vody. V tekutom stave by to podľa ESA zaplnilo 60 olympijských bazénov.

Obrovské vyhasnuté sopky na Marse sú na náhornej plošine Tharsis, širokej takmer 5 000 kilometrov v oblasti rovníka. Medzi nimi je najväčšia sopka v Slnečnej sústave Olympus Mons, ktorá je takmer trikrát vyššia ako Mount Everest.

„Mysleli sme si, že je nemožné, aby sa okolo rovníka Marsu vytvoril mráz,“ uviedol vedúci autor štúdie Adomas Valantinas z Brownovej univerzity v USA. Silný slnečný svit a tenká atmosféra znamenajú, že teplota je tam relatívne vyššia, „na rozdiel od toho, čo vidíme na Zemi, kde by ste mohli očakávať zamrznuté vrcholy (hôr),“ uviedol Valantinas. V marťanskej atmosfére v blízkosti rovníka je tiež málo vody, takže jej kondenzácia bola málo pravdepodobná.

„Iné vesmírne sondy pozorovali námrazu, ale vo vlhkejších oblastiach (Marsu), najmä na severných pláňach,“ povedal Schmidt.

Vedci najnovší objav námrazy pripisujú mikroklíme vo vnútri sopečných kráterov. Vietor prináša „relatívne vlhký vzduch z blízkosti povrchu do vyšších nadmorských výšok, kde kondenzuje a usadzuje sa ako námraza,“ vysvetlil spoluautor štúdie Nicolas Thomas.

Presnejšie modelovanie tohto procesu „by mohlo umožniť vedcom odhaliť ďalšie tajomstvá Marsu, vrátane toho, kde je voda a ako sa pohybuje“ medzi miestami výskytu, uviedla ESA.