Vedci na Edinburskej univerzite (University of Edinburgh) objavili pečeňové bunky, ktoré tomuto orgánu pomáhajú pri regenerácii. Objav môže podľa nich viesť k vývoju nových liečebných metód poškodenej pečene. TASR informuje podľa štúdie zverejnenej na serveri Live Science.

„Priekopnícke technológie nám umožnili po prvý raz skúmať regeneráciu ľudskej pečene vo vysokom rozlíšení, čo uľahčilo rozpoznanie druhu buniek, ktoré sú dôležité na obnovu pečene,“ uviedol profesor Neil Henderson z tejto univerzity. Vyjadril presvedčenie, že tieto zistenia urýchlia proces vývoja liečebných metód pre pacientov s ochoreniami tohto orgánu.

Pečeň plní hneď niekoľko životne dôležitých funkcií. Pomáha z krvi odstraňovať toxíny a odpadové látky, produkuje žlč a metabolizuje liečivá, pripomína Live Science a dodáva, že tento orgán sa dokáže pozoruhodne rýchlo zotaviť z poškodenia vírusovými infekciami, ako je napríklad žltačka.

Niekedy je však rozsah jej poškodenia príliš veľký a pečeň sa nedokáže opraviť dostatočne rýchlo. Vtedy nastáva jej akútne zlyhanie, ktoré sa môže rozvinúť už do 48 hodín a prejavuje sa napríklad zožltnutím kože, nadmerným krvácaním, opuchom mozgu a zlyhaním viacerých orgánov.

Zlyhanie pečene možno v niektorých prípadoch, napríklad pri otrave, zvrátiť pomocou liekov; v závažných prípadoch však môže byť jediným riešením transplantácia. Dlhodobý nedostatok vhodných orgánov na transplantáciu však znamená, že vedci naliehavo hľadajú liečebné postupy, ktoré by posilnili prirodzenú regeneračnú schopnosť pečene, píše Live Science.

Henderson s kolegami skúmali vzorky pečení od pacientov postihnutých jej akútnym zlyhaním, ktorí podstúpili transplantáciu. Zistili, že pečene vykazovali výrazné poškodenie aj napriek schopnosti mnohých pečeňových buniek deliť sa.

Výskumníci preto sekvenovali genóm každej pečeňovej bunky a porovnali výsledky vzoriek od pacientov trpiacich akútnym zlyhaním pečene s výsledkami vzoriek od zdravých ľudí. Vytvorili tak akýsi „atlas“ regenerácie pečene zachytávajúci typy buniek aktívne počas rôznych fáz procesu regenerácie. Takto sa im podarilo objaviť aj predtým neznáme „iniciátorské“ bunky.

Vedci v spolupráci s expertmi z Glasgowskej univerzity (University of Glasgow) a škótskej pobočky organizácie na výskum rakoviny Cancer Research UK skúmali mechanizmus účinku novoobjavených buniek na myšiach. Spozorovali, že tieto bunky najskôr zacelia ranu a až následne sa prostredníctvom množenia buniek vytvorí nové tkanivo.

To podľa vedcov potvrdzuje, že pečeni v takýchto prípadoch prednostne dochádza k zaceleniu rany s cieľom zabrániť baktériám z tráviacej sústavy dostať sa do pečene a vyvolať infekciu. Najväčšie znepokojenie v spojitosti s akútnym zlyhaním pečene vyvoláva šírenie infekcie, píše University of Edinburgh.