Po takmer dvoch desaťročiach digitálnej transformácie školstva na Slovensku má projekt zásadné nedostatky. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR. Absentuje podľa neho koncepčné riadenie IT projektov s jasne vymedzeným zastrešujúcim orgánom, ktorý má dohliadať na plnenie strategických dokumentov. Kontrolóri poukázali aj na ich nesystémový monitoring a vyhodnocovanie. TASR o tom informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.

„Prijaté stratégie majú len formálny charakter a v praxi sa dostatočne nevyužívajú, z čoho vzniká riziko neplnenia stanovených cieľov,“ uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Priblížil, že aj keď školy sú pripojené na vysokorýchlostný internet, pri vzdelávaní nevyužívajú digitálny obsah a digitálne učebnice. „V roku 2023 nie je problémom pripojenie na vysokorýchlostný internet, ale absencia digitálneho vzdelávacieho obsahu,“ zdôraznil Andrassy.

Otázkou je podľa NKÚ, či je potrebné na rozširovanie už existujúcej infraštruktúry minúť z plánu obnovy ďalších viac ako 100 miliónov eur, keďže pripojenie k internetu poskytuje vyše 700 spoločností. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR aktuálne poskytuje internetové pripojenie a dátové služby v rámci projektu SANET najmä pre akademickú oblasť a EDUNET_SK pre základné, stredné a materské školy a vybrané školské zariadenia. Viac ako tretina škôl podľa NKÚ využíva iné ako štátne pripojenie.

„Keďže zo strany rezortu nie je schválená dlhodobá ani strednodobá stratégia poskytovania internetových služieb na školách po ukončení projektu EDUNET_SK, vyvstáva riziko, že sa budú opakovať chyby z minulosti. Zadanie pre tento projekt vtedy nebolo včas pripravené, čo viedlo k nezákonnému predlžovaniu projektu Infovek 2,“ priblížil Andrassy. Pri porovnaní cien pripojenia k internetu v rámci dotazníkového prieskumu NKÚ zistil, že mesačné náklady cez rezortný systém sú na úrovni takmer 90 eur. Pri súkromných poskytovateľoch sa cena pohybuje na úrovni 30 eur.

NKÚ uviedol, že zásadné chyby projektu digitalizácie slovenského školstva sa začali už v počiatku. Pripomenul, že MŠVVaŠ prenieslo zodpovednosť pri vypracovaní piatich akčných plánov na súkromnú spoločnosť namiesto využitia vlastnej sekcie informatiky. Národní kontrolóri upozornili na pretrvávajúce riziko nehospodárneho a neúčinného využívania finančných prostriedkov pri preverovaných zmluvných vzťahoch.

Ďalšou z oblastí je kyberochrana, kde by podľa NKÚ malo MŠVVaŠ spolupracovať aj so štátnymi autoritami v tomto sektore. „Jednou z najväčších výziev je ochrana mladých ľudí pred neželaným obsahom, hoaxmi, šikanou na internete, v čom rezort školstva trestuhodne zlyháva,“ uviedol Andrassy.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly poukázala aj na nekoncepčnosť a nejednoznačnosť projektu „Digitálne učivo na dosah“ za viac ako 29 miliónov eur, ktorého prevádzku ministerstvo ukončilo v roku 2021. Dôvodom bolo, že neriešil samotné digitálne učivo.

Vedenie rezortu podľa NKÚ musí dať odpoveď, či je dnes prioritou využitia národných a európskych zdrojov naďalej len technická infraštruktúra, alebo digitálne učivo a bezpečnosť internetu na školách. Parlamentnému výboru pre vzdelávanie odporúča, aby zaviazal rezort školstva raz ročne predkladať odpočet, ako plní prijaté akčné plány. Rovnako tiež ako realizuje stratégiu podporujúcu digitalizáciu procesov vzdelávania v kontexte obsahu a bezpečnosti.