Hmota vo vesmíre nie je rovnomerne usporiadaná, respektíve rozložená. Galaxie sa totiž zhlukujú do skupín, tie zase do kôp, superkôp až napokon vytvárajú spletitú sieť prepojenú gravitáciou a plynom známu ako kozmická pavučina.

Niečo tu nesedí

Opakom týchto miest sú prázdne miesta, teda oblasti s výrazne nižšou hustotou a len veľmi malým počtom galaxií. Ako píše portál ScienceAlert, čoraz viac dôkazom pritom naznačuje, že Mliečna dráha sa nachádza na samotnom okraji jednej z týchto prázdnot, známej tiež ako Miestna prázdnota.

V minulosti pritom merania určili, že Miestna prázdnota je veľká približne 60 megaparsekov, teda zhruba 200 miliónov svetelných rokov. To je však len časť celého obrazu.

Miestna prázdnota totiž môže byť, podobne ako galaxie, súčasťou väčšieho celku, pričom sa zdá, že je pohltená Superprázdnotou Keenan-Barger Cowie (KBC). KBC pre naše najlepšie teórie ale predstavuje obrovský problém.

Táto 600 megaparsekov  (1 megaparsek = 3,26 milióna svetelných rokov) veľká „diera“ totiž ide proti štandardnému modelu kozmológie, podľa ktorého je hmota vo vesmíre viac-menej rovnomerne rozložená.

Najnovšie však vedci z univerzity v Bonne zistili, že Superprázdnota KBC by mohla vyriešiť jeden z najväčších rozporov súčasnej astronómie. Tým je tzv. Hubblovo napätie, teda neschopnosť zosúladiť meranie rozpínania vesmíru.

Problém s meraním rozpínania vesmíru

Hubblova konštanta vyjadruje číselný odhad rýchlosti rozpínania vesmíru. Presnejšie táto jednotka vyjadruje, o koľko km/s sa zväčšuje rýchlosť vzďaľovania pozorovaného vesmírneho objektu, keď jeho vzdialenosť narastie o 1 megaparsek.

Azcolvin429, Zeryphex, Astronom5109, Wikimédia

Rýchlosť rozpínania vesmíru je však predmetom mnohých kontroverzií. Naše dve najlepšie metódy merania rýchlosti rozpínania vesmíru si totiž odporujú. Každá z nich udáva úplne iné číslo. Z modelu založenom na analýze kozmického mikrovlnného pozadia (elektromagnetické žiarenie, ktoré zostalo po Veľkom tresku) a meraniach misie Planck vyplýva, že v súčasnosti sa náš vesmír rozpína rýchlosťou 67,5 km/s na megaparsek.

Údaje založené na našich najpresnejších pozorovaniach z Hubblovho vesmírneho teleskopu ukazujú, že rýchlosť expanzie vesmíru je 73 km/s na megaparsek.

I keď sa môže zdať, že nejde o veľký rozdiel, tento nesúlad medzi dvom meraniami pre astronómiu predstavuje obrovský problém. Navyše, nesúlad medzi týmto dvomi typmi meraní v posledných rokoch neustále narastá.

Hoci nevieme, prečo sa tieto dve čísla nezhodujú, podľa vedcov existuje šanca zhruba milión k jednej, že ide o náhodu. Inými slovami, naše najlepšie teórie hovoria, že tieto čísla by mali byť identické a keďže nie sú, naznačuje nám tom, že nám niečo podstatné stále uniká.

Ako teraz ukazujú vedci v novej štúdii publikovanej v periodiku Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, tento problém je možné vyriešiť zohľadnením predmetnej Superprázdnoty.

Táto myšlienka nie je úplne nová. Už v roku 2020 vedci naznačovali, že podobné účinky by mohla mať Miesta prázdnota. Problémom však stále zostáva aktuálne používaný štandardný model.

Keď však vedci štandardný model „odstránia“ a namiesto neho použijú alternatívnu teóriu MOND, o ktorej sme ťa informovali aj v samostatnom článku, zrazu je po probléme. Aspoň to teda naznačujú výsledky novej štúdie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky