Nie sme sami vo vesmíre. Slovenskí vedci píšu, kde hľadať mimozemské formy života

Ufológovia, vedci, ale aj nadšenci vesmírneho výskumu a mimozemského života zažívajú vzrušujúce časy. V poslednej dobe sa totiž roztrhlo vrece so správami o neidentifikovateľných lietajúcich objektov, či teóriách o mimozemšťanoch na Zemi.

Na túto tému majú rozhodne čo povedať aj slovenskí a českí odborníci, ktorí pre FonTech.sk zodpovedali otázky o možnom mimozemskom živote a následkoch jeho objavenia. Na otázky odpovedali:

• Vedecký pracovník stelárneho oddelenia Astronomického ústavu SAV Ľubomír Hambálek
• Špičkový astronóm a dlhoročný vedecký pracovník Astronomického ústavu SAV Ján Svoreň
• Profesionálny astronóm pôsobiaci na Astronomickom ústave AV ČR a Astronomickom ústave MFF Univerzity Karlovej Michal Švanda.
• Skúsený astronóm oddelenia Astronomického ústavu SAV Drahomír Chochol
• Svetovo uznávaný austrálsky astrofyzik s českými koreňmi a profesor na Univerzite v Bonne Pavel Kroupa

Existuje vesmíre mimozemský život v nejakej forme?

Ľubomír Hambálek

Na túto otázku sa dá odpovedať zatiaľ len formou viery, či presvedčenia. Osobne sa na to pozerám štatisticky. Teda, že aj keď by mal byť vznik života extrémne nepravdepodobný ako náhodný proces, tak v obrovskom vesmíre medzi miliónmi miliárd galaxií, v nich miliárd hviezd, pri ktorých krúžia exoplanéty a miliárd rokov na vznik a vývoj, sa to muselo stať snáď viackrát ako len raz.

Súkromný archív

Ján Svoreň

Áno. Hlavne po objavení veľkého množstva rôznorodých exoplanét je to veľmi pravdepodobné.

Súkromný archív

Michal Švanda

Som presvedčený o tom, že Zem nie je jediným telesom, na ktorom došlo k rozvoju života v nejakej forme. Ako povedal už v 60. rokoch Carl Sagan, významná postava planetárneho výskumu: „Keby sme boli vo vesmíre sami, bolo by to neskutočné plytvanie miestom.“ Domnievam sa, že tento výrok úplne presne vyjadruje aj môj pohľad na vec.

Stanislava Kyselová

Drahomír Chochol

Áno, existuje. Rádiové pozorovania odhalili prítomnosť organických molekúl v mračnách medzihviezdneho plynu a prachu, z ktorých sa vytvárajú hviezdy a planéty, ale aj v plynných obálkach hviezd podobných nášmu Slnku, o ktorých vieme, že sú dlhodobo stabilné na časovej škále miliárd rokov.

Ak sa v sústave takejto hviezdy nachádza exoplanéta s kvapalnou vodou na jej povrchu a teda vhodnými podmienkami pre život, zákonite dôjde k vytvoreniu nukleových kyselín, biomakromolekulových látok, ktoré sú základnými stavebnými kameňmi života. Rádiové pozorovania mladej hviezdy slnečného typu IRAS 16293-2422 B anténnou sústavou ALMA odhalili v roku 2019 v jej protoplanetárnom disku prítomnosť glykolonitrilu (HOCH2CN) – prebiotickej zlúčeniny pre vznik ribonukleotidov, ktoré sú molekulárnym predchodcom nukleových kyselín.

Súkromný archív

Pavel Kroupa

Áno, určite existuje, pretože fyzikálne zákony sú všade rovnaké. Jednobunkový život je asi všade, kde sa dlhodobo nachádza tekutá voda.

Súkromný archív

Je možné, že mimozemský život objavíme v našej Slnečnej sústave?

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda