Americká vesmírna sonda Voyager 1 sa nachádza 162,2 Astronomických jednotiek (AU) od Zeme, čo je viac ako 24 miliárd kilometrov. AU je jednotka dĺžky a rovná sa priemernej vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom. Voyager 1 sa pohybuje vo voľnom medzihviezdnom priestore a momentálne je najvzdialenejším pozemským objektom vo vesmíre.

V pondelok 6. novembra uplynie 20 rokov od okamihu, kedy vedci ohlásili, že sa sonda priblížila k hranici Slnečnej sústavy.

Kozmickú sondu Voyager 1 vypustila NASA do vesmíru 5. septembra 1977 z Kennedyho vesmírneho strediska na Myse Canaveral. Jej nosičom bola raketa Titan 3E Centaur. Poslaním sondy bolo preskúmať a vyfotografovať vzdialené planéty Slnečnej sústavy. Niekoľko dní predtým (20. augusta) vyštartoval aj identický Voyager 2, vzhľadom na vyššiu rýchlosť je sonda Voyager 1 od Zeme už omnoho vzdialenejšia.

Obe sondy priniesli množstvo informácií o planétach Slnečnej sústavy a ich obežniciach. Voyager 1 preletel v marci 1979 okolo najväčšej planéty Jupiter len vo vzdialenosti 280-tisíc kilometrov. Preskúmal jej atmosféru a tiež prstenec okolo Jupitera. Potom preletel iba 20 570 kilometrov okolo mesiaca Io.

V novembri 1980 preletel Voyager 1 okolo Saturnovho mesiaca Titan vo vzdialenosti 6490 km. Potom prispel k objavu ďalších mesiacov Saturnu, Uránu a Neptúnu.

Na Zem sonda poslala množstvo fascinujúcich záberov. Medzi ne patrí tzv. rodinná fotografia Slnečnej sústavy z februára 1990. Zachytila všetky planéty okrem Merkúru, ktorý bol príliš blízko Slnka. V tom istom čase (14. februára 1990) vznikla aj fotografia Zeme ako bledomodrej bodky zo vzdialenosti 6 miliárd kilometrov.

Po splnení týchto úloh pokračovala sonda Voyager 1 v lete k okraju Slnečnej sústavy a prinášala informácie z oblasti heliosféry, kde sa fyzikálny vplyv Slnka stretáva s medzihviezdnym priestorom. Práve dáta, ktoré sonda posielala v roku 2003 naznačovali, že sa približuje k tzv. heliopauze, čo je miesto na okraji Slnečnej sústavy, resp. heliosféry, kde sa tlak slnečného vetra vyrovnáva s tlakom okolitých hviezd.

Na jednej strane Slnečnej sústavy je táto hranica vzdialená asi 90-100 AU od Slnka, na druhej strane je pretiahnutá oveľa ďalej. Preto tiež trvalo takmer ďalších desať rokov, kým sa Voyager 1 v rokoch 2012 resp. 2013 dostal do medzihviezdneho priestoru (podľa niektorých údajov 25. augusta 2012). Ešte vždy sa však nachádza v oblasti, ktorá sa dá považovať za okolie Slnečnej sústavy.

NASA/JPL-Caltech/Úprava redakcie

Vo vzdialenosti 2000 až 200-tisíc AU sa nachádza tzv. Oortov oblak, pozostávajúci z cca 1 bilióna drobných častíc. Odtiaľto pochádza väčšina jadier komét. Do tohto oblaku zasahujú aj extrémne zakrivené dráhy niektorých planétiek – Sedna či Goblin.

Sonda Voyager 1 stále posiela na Zem informácie, ich prenos trvá viac než 20 hodín. V minulom roku však mali vedci problém s ich dešifrovaním.

Robotické sondy Voyager sú pripravené aj na možnosť stretnutia s mimozemskou civilizáciou. Na palube nesú posolstvo, ktoré odkazuje na ich materskú planétu. Na medenej pozlátenej doske je návod na použitie a záznam viac ako sto obrázkov v analógovom formáte, 55 pozdravov v rôznych jazykoch sveta, 35 prírodných a umelých zvukov a 27 záznamov hudby vrátane Mozartovej Čarovnej flauty. Odkaz obsahuje informácie v dvojkovej sústave o polohe Zeme a Slnečnej sústavy v priestore našej Galaxie.