Pane, pojďte si hrát! Tak znie veta legendárneho rozprávkového seriálu o dvoch hravých medvedíkoch, ktorá rozprávke dokonca dala aj názov. Premieňajú sa na rôzne bytosti, ľudí, zvieratá, veci, kulisy, aby detský i dospelý divák spolu s nimi prekračoval hranice fantázie. Práve takýto autorský rukopis mal ich tvorca Břetislav Pojar.

Popri medvedíkoch z okolia Kolína sa zapísal do dejín animovanej tvorby mnohými ďalšími dielami, napríklad seriálmi Dášenka či Jája a Pája.

Dnes (7. októbra) uplynie 100 rokov od narodenia českého výtvarníka, režiséra a priekopníka animovanej tvorby Břetislava Pojara. Břetislav Pojar sa narodil v šumavskom mestečku Sušice 7. októbra 1923. Od mladosti ho priťahovalo výtvarné umenie či film, študoval na Akadémii výtvarných umení a na Vysokej škole architektúry. Napokon spojil svoje záujmy v Ateliéri filmových trikov a ako animátor stál pri zrode známeho štúdia Bratři v triku. Až 40 rokov pôsobil v Štúdiu Jiřího Trnky.

Už počas 2. svetovej vojny v roku 1944 sa v rámci kolektívu českých a nemeckých tvorcov podieľal na filme Svatba v korálovém moři. Jeho samostatným režisérskym debutom bola bábková rozprávka Perníková chaloupka (1951). V roku 1955 sa ako režisér podpísal pod hraný film Dobrodružství na zlaté zátoce. Originálnu vizuálnu pečať vniesol Pojar do hudobného videoklipu Malé kotě (1962) dvojice Jiří Suchý a Jiří Šlitr.

V roku 1965 prvý raz na plátne ožili plyšové medvedíky v krátkometrážnom filme Potkali se u Kolína. Ďalšie diely populárneho seriálu už mali názov Pojďte pane, budeme si hrát. Popri hravej výtvarnej stránke zaujali rozprávky zmyslom pre humor a vtipnými dialógmi. Hlas medvedíkom prepožičal herec Rudolf Deyl mladší, po jeho predčasnej smrti sa ich rovnako bravúrne ujal František Filipovský.

Za pripomenutie stoja napríklad rozprávky z cyklu Zahrada (1974) – Jak ulovit tygra (1976), O myších ve staniolu (1976) či Velryba Abyrlev (1977). Obľúbený bol aj večerníček Dášenka na motív knihy Karla Čapka (1979), a tiež večerníčky Jája a Pája (1986 – 1997). V roku 1990 dokončil hranú a čiastočne animovanú rozprávku Motýlí čas.

Film Hiroshi (2004) vytvoril Pojar podľa japonskej predlohy pomocou kombinovanej techniky – tradičných českých bábok a počítačovej animácie. K ostatným prácam Břetislava Pojara patria epizódy v poviedkových filmoch Fimfárum 2 (2006) či Autopohádky (2011).

Pojar roky spolupracoval v kanadskou spoločnosťou National Film Board a nakrúcal filmy pre Organizáciu spojených národov (OSN).

Legendárny animátor získal za svoju prácu množstvo ocenení. Na filmovom festivale vo francúzskom Cannes v roku 1954 získala Cenu za bábkový film Pojarova snímka O skleničku víc, pričom porota vyzdvihla majstrovstvo realizácie. Film Lev a písnička z roku 1959 získal cenu Grand Prix na prvom ročníku festivalu animovaného filmu vo francúzskom mestečku Annecy.

Cinemax

V roku 2003 na filmovom festivale v Zlíne odmenili Břetislava Pojara cenou za celoživotný prínos k filmom pre deti a mládež. Cenu detského diváka podľa diváckej ankety získal Pojarov film Hiroshi na Bienále animácie Bratislava v roku 2006. Na 42. ročníku českého Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary v roku 2007 mu udelili cenu za dlhodobý prínos v kinematografii. V roku 2008 prezident ČR Václav Klaus odovzdal Břetislavovi Pojarovi štátne vyznamenanie, Medailu Za zásluhy II. stupňa.

Klasik animovaného filmu Břetislav Pojar zomrel krátko po svojich 89. narodeninách 12. októbra 2012 v Prahe. Prierez jeho tvorby priniesol film Pojar dětem z roku 2016.