Podľa novej štúdie publikovanej v žurnále The Astrophysical Journal mohli dve gigantické bubliny tiahnuce sa z galaktického centra našej galaxie vzniktnúť z prúdu elektrónov a ich antihmotových náprotivkov – pozitrónov.

Prebytok pozitrónov lietajúcich okolo Zeme tiež naznačuje, že bubliny sú dielom supermasívnej čiernej diery nachádzajúcej sa uprostred Mliečnej dráhy. Na tému upozornil portál ScienceNews.

Obrovské bubliny

V roku 2010 skupina astronómom objavila obrie, symetrické bubliny tiahnuce sa nad a pod galaktickou rovinou do vzdialenosti 25 000 svetelných rokov do každej strany od stredu Mliečnej dráhy. Ide o tzv. Fermiho bubliny, ktoré boli objavené prostredníctvom gama observatória Fermi.

Ako sme ťa informovali v samostatnom článku, v roku 2020 potom iná skupina vedcov objavila masívne röntgenové bubliny plné horúcich plynov, pričom každá z objavených bublín vychádza z galaktického stredu a rozprestiera sa do obrovskej vzdialenosti nad a pod galaktickú rovinu (rovina, v ktorej sa nachádza väčšina hmoty galaxie v tvare disku).

Fermiho bubliny (červená) a eROSITA bubliny (tyrkysová). Predehl et al., Nature, 2020

Ako vznikli?

Hoci o existencii Fermiho bublín vieme viac ako jedno desaťročie, astronómovia si do dnešných dní nie sú istí, ako vznikli. Podľa výsledkov novej štúdie, o ktorú sa postaral fyzik Ilias Cholis mohli vzniknúť prúdom vysokoenergetických elektrónov a pozitrónov, ktoré pred miliónmi rokov zo seba vypudila supermasívna čierna diera ukrytá v centre Mliečnej dráhy. Tento výbuch by navyše vysvetľoval, prečo bubliny pozorujeme na viacerých vlnových dĺžkach.

Konkrétne podľa Cholisa mohla väčšina častíc  byť čiernou dierou vystrelená pozdĺž jej relativistických výtryskov namierených kolmo na disk Mliečnej dráhy. Keď tieto častice interagujú s inou galaktickou hmotou, stratia časť svojej energie, čo spôsobí emisiu svetla na rôznych vlnových dĺžkach.

Vzhľadom na to, že tieto výtrysky smerujú preč od Zeme, častice z nich nemáme možnosť priamo zaznamenať. Niektoré z nich však mohli uniknúť pozdĺž galaktického disku a skončiť na trajektórii okolo Zeme.

„Mohlo by sa stať, že práve teraz na nás dopadajú niektoré z týchto pozitrónov,“ uvádza Cholis.

To nie je náhoda

Aj z toho dôvodu Cholis spolu so svojim kolegom analyzovali pozitróny detegované magnetickým spektrometrom Alpha nachádzajúcom sa na Medzinárodnej vesmírnej stanici.

Analýza ukázala, že v okolí Zeme sa skutočne nachádza prebytok pozitrónov, ktorých súčasná energia by mohla zodpovedať aktivite čiernej diery spred 3 až 10 miliónov rokov. Uvedené sa zhoduje s časom, kedy podľa astronómov mali vzniknúť Fermiho bubliny.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú