Slovenskí europoslanci v utorok (11. 7.) v pléne Európskeho parlamentu (EP) väčšinou podporili prijatie plánov na zabezpečenie dodávok čipov do EÚ posilnením výroby a inovácií a zavedením núdzových opatrení pre prípady ich nedostatku.

Eugen Jurzyca (SaS) uviedol, že nové plány dotovania priemyslu čipov majú urobiť Úniu odolnejšou potom, ako takýto typ priemyselnej politiky nebol historicky efektívny. „Obávam sa, že neprinesie výsledky ani teraz. Ak by sme to s odolnosťou Únie mysleli úprimne, merali by sme, čo ľuďom dotácie vo výške 3,3 miliardy eur na výrobu čipov prinesú. Návrh však meria úspech fondu takými ukazovateľmi, ako je počet obdarených firiem. Môže sa stať, že projekt bude úspešný, aj keď odolnosť sa nezvýši. S takýmito projektami nesúhlasím,“ odkázal.

Miriam Lexmann (KDH) pripomenula, že výskum, vývoj a výroba polovodičov je kľúčom k zabezpečeniu ekonomickej bezpečnosti EÚ a zníženiu jej závislosti od totalitných režimov, ako je Čína. Tejto otázke sa venuje aj ako spravodajkyňa EP pre legislatívu o kritických surovinách.

„Vítam európsky zákon o čipoch, ktorého cieľom je riešiť nedostatok polovodičov a posilniť vedúce postavenie Európy v oblasti technológií. Úspech tejto novej legislatívy je však ohrozený práve nedostatkom kritických surovín, z ktorých sa polovodiče vyrábajú, ako aj vývoznými obmedzeniami na tieto suroviny zo strany Číny,“ povedala.

Robert Hajšel (Smer-SD) priznal, že podporuje výstavbu závodov na výrobu čipov v Európe a zasadzuje sa za to, aby takéto fabriky vznikali aj v našom regióne.

„Prinesie to pre ľudí kvalitnú prácu, podporí investície do inovácií a posilní strategickú autonómiu EÚ, doteraz v tejto oblasti veľmi závislej od Taiwanu a USA,“ vysvetlil. Dodal, že čipy budeme čoraz viac potrebovať, od mobilov až po autá, a EÚ doterajšia závislosť na tretích krajinách robí čoraz zraniteľnejšou. Preto treba ísť cestou oživovania priemyslu a uľahčiť to musia zákony o kriticky dôležitých surovinách a vodíkovej banke, kde je on hlavným spravodajcom za EP.

Martin Hojsík (PS) zdôraznil, že byť závislým od iných je riziko, čo platí nielen pri závislosti EÚ od fosílnych palív, ale aj pri čipoch, bez ktorých si dnes život vieme ťažko predstaviť. „Je smutné, že aj slovenské inovatívne firmy v tejto oblasti, ako je napríklad Tachyum, hľadajú miesto na svoj rozvoj mimo Slovenska a Európy. Musíme túto situáciu zvrátiť a o tom je európsky zákon o čipoch,“ opísal situáciu.

Peter Pollák (OĽANO) odkázal, že na Slovensku majú polovodiče kľúčový význam pre automobilový priemysel, ktorý je jedným z dominantných odvetví domáceho hospodárstva. „Preto presun ich výroby bližšie do Európy, vzhľadom i na mnohé otrasy spôsobené v dodávateľských reťazcoch z posledného obdobia, Slovensko len uvíta,“ dodal.

Ivan Štefanec (KDH) tvrdí, že nedostatok čipov odhalil zraniteľné miesta v globálnych dodávateľských reťazcoch. Aj preto treba zvýšiť bezpečnosť dodávok, posilniť výrobu a stimulovať investície v tomto segmente, vrátane zapojenia malých a stredných podnikateľov.

Michal Wiezik (PS) spresnil, že vplyv nedostatku čipov na európske hospodárstvo poukázal na naliehavosť prijatia efektívnych krokov. „Dôležité je mobilizovať všetky dostupné verejné a súkromné subjekty. Posilnenie kapacít vedúceho postavenia Európy v odvetví výroby a vývoja polovodičov je predpokladom našej konkurencieschopnosti a otázkou technologickej suverenity a bezpečnosti EÚ,“ skonštatoval.