Astronómovia zaregistrovali vo vesmíre prvý záblesk svojho druhu. Podarilo sa im totiž vôbec prvýkrát v histórií zaznamenať, ako umierajúca hviezda pohltila a zničila jeden zo svojich svetov. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Ako hviezda zhltla planétu

Hoci odborníci z celého sveta o tomto jave teoretizovali množstvo rokov, dokonca sa predpokladá, že v ďalekej budúcnosti aj Slnko na konci svojho života zhltne planétu Zem, až doposiaľ sa ho nikdy nepodarilo priamo zaznamenať.

Fsgregs/Wikimedia Commons

Vďaka novej štúdii publikovanej v žurnále Nature však teraz disponujeme prvými reálnymi informáciami, ktoré astronómom prezradia, čo presne sa stane s planetárnym systémom, keď hviezda prejde do svojej poslednej fázy života a začne sa zmietať v „smrteľných“ kŕčoch.

Pre upresnenie, predchádzajúce štúdie zaznamenali fázy tesne pred alebo po jednom z takýchto javov, nikdy sa však nepodarilo zaznamenať, ako hviezda priamo zhltne planétu. Navyše, k celej udalosti došlo len 12 000 svetelných rokov od Zeme.

Ako ďalej upozorňuje EurekAlert v tlačovej správe, k celému incidentu došlo v našej vlastnej galaxii v súhvezdí Aquila (Orol). Astronómovia v tejto oblasti zaznamenali výbuch hviezdy, ktorá v priebehu len 10 dní zvýšila svoj jas viac než 100-násobne a potom náhle zanikla.

International Gemini Observatory/NOIRLab/NSF/AURA/P. Marenfeld)

Zvláštnosťou však je, že po tomto jave nasledoval omnoho chladnejší a dlhšie trvajúci signál, pričom vedci zo získaných údajov usúdili, že kombinácia týchto pozorovaní môže znamenať len jednu vec: hviezda pohltila blízku planétu.

„Konečne sa nám podarilo spozorovať fázu prehĺtania,“ uvádza hlavný autor štúdie Kishalay De z MIT.

Čo sa týka planéty, ktorá násilným spôsobom prišla o svoj „život“, autori sa nazdávajú, že išlo o planétu podobnú Jupiteru, ktorá sa v špirálovitom tanci stratila v atmosfére umierajúcej hviezdy až sa napokon dostala do jej jadra.

„Vidíme budúcnosť Zeme,“ uvádza De.

Chvíľu to trvalo

Údaje o tejto udalosti vedci získali ešte v roku 2020, pričom od tej doby pátrali po tom, čo presne sa v tejto časti oblohy udialo. Spočiatku si totiž mysleli, že išlo o dvojhviezdu. Bližšie skúmanie však ukázalo, že pozorovaná hviezda obsahovala oxid titaničitý, či oxid vanádu, ktoré sa nachádzajú skôr v chladnejšom prostredí.

Energia vyprodukovaná pri tejto udalosti bola výrazne menšia, než sa očakáva od červenej novy (výsledok zrážky dvoch hviezd), čo jasne naznačilo, že v žiadnom prípade nemohlo ísť o zrážku dvoch hviezd.

„To znamená, že čokoľvek, čo sa zlúčilo s hviezdou musí byť aspoň 1000-krát menšie, ako ktorákoľvek známa hviezda,“ uvádza De. „A je to ale náhoda, že hmotnosť Jupitera je zhruba 1/1000 hmotnosti Slnka. Uvedomili sme si, že to čo vidíme bola planéta, ktorá narazila do svojej hviezdy,“ dodáva.

Podľa analýzy tímu by planéta mala maximálnu hmotnosť asi 10-násobok hmotnosti Jupitera, pričom by bola pohltená a klesala smerom k jadru expandujúceho červeného obra.

Vedci sa nazdávajú, že objavili „chýbajúci článok“ v našom chápaní vývoja planetárnych systémov, pričom tejto udalosti dali názov „subluminous red novae“. Tiež veria, že tento objav prispeje k objavu ďalších podobných udalostí.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP