Pozorovania, ktoré vykonali vedci prostredníctvom teleskopu Jamesa Webba, viedli k objavu supermasívnej čiernej diery s hmotnosťou 10-milión násobku hmotnosti Slnka. Navyše, pozorovaná čierna diera stále rastie a aktívne požiera hmotu ukrytú vo svojom okolí. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Najstaršia pozorovaná čierna diera vo vesmíre

Ako ďalej píše portál Interesting Engineering, samotná čierna diera sa ukrýva v srdci galaxie známej ako EGSY8p7. Táto galaxia bola v roku 2015 dokonca označená za najstarší a najvzdialenejší spozorovaný objekt vo vesmíre. Svetlo z nej k nám totiž putovalo 13,2 miliardy svetelných rokov, čo znamená, že vedci ju videli presne tak, ako vyzerala len 570 miliónov rokov po Veľkom tresku.

Bronzwaer/Davelaar/Moscibrodzka/Falcke/Radboud University

Hoci od tej doby boli objavené aj vzdialenejšie a staršie objekty a galaxia sa stihla premenovať z EGSY8p7 na CEERS_1019, nová štúdia publikovaná na predtlačovom serveri arXiv ukázala, že predmetná galaxia vo svojich útrobách ukrýva doslova poklad.

Vedcom sa totiž podarilo prostredníctvom dát z teleskopu Jamesa Webba v jej centre objaviť aktívne rastúcu čiernu dieru, čo vzhľadom na vzdialenosť a vek tejto galaxie znamená, že astronómovia videli, ako táto čierna diera vyzerá len 570 miliónov rokov po Veľkom tresku. Vďaka tomu ide o najstaršiu objavenú čiernu dieru v histórii.

Doteraz najstaršia čierna diera, ktorá je súčasťou objektu ULAS J1342+0928, pritom vznikla zhruba 690 miliónov rokov po Veľkom tresku, teda o viac než 100 miliónov rokov neskôr.

Objav tohto „vesmírneho žrúta“ by mohol vedcom pomôcť odhaliť dlho nevyriešenú hádanku. Tou je presný spôsob a rýchlosťou akou supermasívne čierne diery vo vesmíre narastajú, respektíve, ako vôbec mohli supermasívne čierne diery narásť do tak ohromných rozmerov krátko po kozmickom úsvite. Za kozmický úsvit sa považuje obdobie, kedy sa vo vesmíre rozžiarili prvé hviezdy a galaxie.

„Našli sme najvzdialenejšie aktívne galaktické jadro (AGN) a najvzdialenejšiu a najskoršiu čiernu dieru, akú sme kedy videli,“ uviedla hlavná autorka štúdie Rebecca Larson pre portál ScienceAlert.

Carl Knox/OzGrav/Swinburne University, AlexAntropov86 / Pixabay

Predchodca súčasných supermasívnych čiernych dier

Vedci sa nazdávajú, že objavená čierna diera by mohla byť akýsi medzistupeň alebo „predok“ neuveriteľne masívnych kvazarov. Taktiež sa nazdávajú, že čierna diera vznikla kolapsom nejakého extrémne masívneho objektu. Tým by mohla byť jedna z prvých hviezd vo vesmíre. Tieto starodávne hviezdy boli podľa akceptovanej teórie omnoho masívnejšie, ako tie dnešné. Ich kolaps by teda viedol k tvorbe väčších čiernych dier.

ScreenShot/arXiv/ Larson et al.

Za zmienku rozhodne stojí i fakt, že údaje o existencii tejto čiernej diery sa podarilo vedcom zozbierať iba po hodine pozorovaní CEERS_1019 prostredníctvom teleskopu Jamesa Webba. Hoci pôvodne bola galaxia objavená ešte v roku 2015 prostredníctvom Hubblovho teleskopu, svetlo z nej bolo v dôsledku expanzie vesmíru natoľko posunuté do infračervenej oblasti svetelného spektra, že astronómovia z neho nedokázali veľa vyčítať.

Vedcov prekvapil aj fakt, že v tejto galaxii pozorovali nielen svetlo z tvorby hviezd ale aj svetlo z AGN. Zvyčajne totiž galaxie pochádzajúce z raného vesmíru vyžarujú buď svetlo z AGN, alebo svetlo sprevádzajúce tvorbu nových hviezd. Vidieť svetlo z oboch udalostí bolo teda nesmierne neobvyklé.

Autori sa nazdávajú, že ich rekord nebude mať veľmi dlhú životnosť a už čoskoro sa nám podarí objaviť čierne diery, ktoré vznikli ešte omnoho skôr.