Slovensko aj Česko mohli dnes v noci, z 26. na 27. februára, pozorovať polárnu žiaru spôsobenú geomagnetickou búrkou, informuje portál iMeteo.

Ako však dodáva svetovo známy fotograf Petr Horálek, tento vzácny úkaz bude, pri troche šťastia, možné pozorovať opäť aj v noci z 27. na 28. februára, teda z pondelka na utorok.

Prečo príde ďalšia?

Prvá geomagnetická búrka bola spôsobená slnečnou erupciou, ku ktorej došlo ešte 24. februára. Experti však na základe dát získaných vesmírnymi sondami a zemskými observatóriami predpovedajú ďalšiu geomagnetickú búrku, pravdepodobne úrovne G3, ktorú spôsobí druhá slnečná erupcia namierená k Zemi. K tej došlo 25. februára v približne rovnakom čase.

Podľa Petra Horálka by malo mračno nabitých častíc vyvrhnuté Slnkom doletieť k Zemi dnes v noci, zrejme ešte polnocou a vytvoriť pomerne silnú polárnu žiaru, potenciálne viditeľnú opäť aj z nášho územia. Zároveň ale dodáva, že presnú intenzitu geomagnetickej búrky nie je možné predpovedať.

Ak sa ale polárna žiara skutočne objaví dostatočne blízko, pre jej pozorovanie je nutné splniť niekoľko podmienok. S najväčšou pravdepodobnosťou sa bude totiž nachádzať len veľmi nízko nad severným horizontom, takže je potrebné nájsť dobrý výhľad, v ktorom neprekážajú pohoria či vysoké budovy. Vážnou prekážkou je aj svetelný smog, ktorý je intenzívny najmä v mestách a odporúča sa preto nájsť si pozorovacie miesto, ktoré je od nich vzdialené.

Najsilnejšia v histórii

Najsilnejšia geomagnetická búrka v modernej histórii ľudstva sa datuje do roku 1859 a je známa ako Carringtonova udalosť. Polárna žiara sa vtedy objavila až nad Karibikom a búrka poškodila telegrafné siete. V Spojených štátoch jej sila dokonca prebudila baníkov, ktorí si začali pripravovať raňajky v domnienke, že už je ráno.

Silná búrka

Ako informuje NOAA, geomagnetická búrka môže dnes v noci skutočne dosiahnuť kategóriu G3, čo je podľa agentúry silná geomagnetická búrka schopná spôsobiť poruchy napäťových systémov a tiež spustiť niektoré citlivé alarmy ochranných zariadení.

NASA

V prípade satelitov môže dôjsť k nabitiu ich povrchovému nabitiu niektorých komponentov a v prípade nižších obežných dráh aj k zvýšeniu atmosférického odporu. Práve takýto jav v minulosti spôsobil, že v atmosfére zhoreli desiatky satelitov Starlink, ktoré len chvíľu pred tým vyniesla na orbitu raketa Falcon 9. Okrem toho všetkého môže dôjsť k narušeniu satelitnej a nízkofrekvenčnej navigácie či k prerušovaniu vysokofrekvenčného rádiového signálu.

Ako na záver dodáva Petr Horálek, pre ideálne pozorovanie je dobré sledovať príslušné weby, ako napríklad SolarHam alebo SpaceWeatherLive. Dôležitý údaj je takzvaný aurorálny ovál, ktorý ak sa nachádza niekde nad úrovňou Dánska, je veľká šanca, že bude možné pozorovať polárnu žiaru aj z Česka či Slovenska, za predpokladu dobrých meteorologických podmienok a vhodného výhľadu.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú