Začiatok vykurovacej sezóny bol bez problémov. Slováci sa ale musia pripraviť na zvýšovanie cien

Šesť najväčších štátnych teplárenských spoločností zvládlo začiatok vykurovacej sezóny bez zásadných problémov. Ako povedal pre agentúru SITA generálny riaditeľ spoločnosti MH Teplárenský holding Marcel Vrátný, začiatok sezóny je bezproblémový a to aj napriek potrebe modernizácie vo väčšej či menšej miere v každej z teplární v Bratislave, Trnave, Žiline, vo Zvolene, v Martine a v Košiciach. Energetická kríza sa však dotkla aj štátnych teplární.

„Dopady pocítia naši zákazníci významne už od 1. januára 2023, kedy vstúpia do platnosti nové cenové rozhodnutia. Spoločne s Ministerstvom hospodárstva SR sme sa podieľali na cenovej regulácii a návrhoch opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť našim zákazníkom dodávky tepla a teplej vody za férové ceny,“ dodal Vrátný s tým, že ceny tepla budú diferencované po lokalitách s centrálnym zásobovaním teplom, najmä v nadväznosti na aktuálnu skladbu paliva a vývoja dodávok tepla v danej lokalite.

Vláda určila vo svojom nariadení, že sa ceny tepla môžu od nového roka v priemere zvýšiť maximálne o 15 %. Toto nariadenie platí, aj v prípade, ak Úrad pre reguláciu sieťových odvetví schváli pre danú tepláreň vyššie ceny tepla. „Z našich teplární je najväčší nárast ceny tepla tam, kde je podiel zemného plynu na palivovom mixe najväčší, teda v Bratislave. V ostatných mestách, kde využívame okrem plynu aj uhlie a biomasu, bude nárast ceny miernejší,“ dodal Vrátný.

Najpriaznivejší cenový vývoj očakáva šéf štátneho teplárenského holdingu v Trnave. Tam je cena tepla dlhodobo najnižšia, lebo tam pre vykurovanie a dodávku teplej vody využívajú odpadné teplo z Jaslovských Bohuníc. „To čiastočne ukazuje cestu ako si poradiť s fosílnymi palivami, či už pre ich vysokú cenu, alebo pre ich výraznú emisnú stopu. Všade tam, kde je to technicky možné a ekonomicky prijateľné, je potrebné využiť akékoľvek odpadné teplo a teplo získané energetickým zhodnotením odpadu, ktorý je takisto našim lokálnym zdrojom,“ doplnil Vrátný.

MH Teplárenský holding preto rozbieha projekt pripojenia odpadného tepla zo spaľovne odpadov OLO aj inštaláciu multipalivového kotla v Žiline, kde bude ako palivo využívať biomasu a tuhé alternatívne palivo, čo je vlastne nerecyklovateľná časť komunálneho odpadu po jeho vytriedení. „Rovnako plánujeme využiť ešte viac tepla zo spoločnosti KOSIT pre vykurovanie našich odberateľov v Košiciach,“ dodal Vrátný.

Na ceny tepla okrem palív vplývajú aj ďalšie povinnosti štátnych teplární, ako je napríklad kupovanie emisných povoleniek za vyprodukované emisie. „Aj tie zaznamenávajú postupný nárast ceny a podieľajú sa na cene tepla čím ďalej, tým viac,“ zdôraznil Vrátný. Povinnosť kupovať emisné povolenky sa dotýka výrobcov tepla s výkonom nad 20 megawattov, teda všetkých štátnych teplární, okrem Trnavy, kde sa využíva prevažne teplo z jadrovej elektrárne. „Preto sme na úrovni vedenia ministerstva hospodárstva požiadali, aby iniciovali kroky na ochranu odberateľov tepla z takýchto zdrojov, a to napríklad znížením DPH, ako k tomu pristúpili viaceré európske štáty,“ konštatoval Vrátný.

MH Teplárenský holding, a.s. vznikol 1. mája 2022. Prepája aktivity šiestich štátnych teplárenských spoločností v Bratislave, Trnave, Zvolene, Martine, Žiline a v Košiciach. Zabezpečuje tepelný komfort a poskytuje služby pre približne 320 tisíc domácností. Holding ročne vyrába 2 600 gigawatthodín tepla a 650 gigawatthodín elektriny. Jediným akcionárom je MH Manažment, a. s., ktorý je podriadenou organizáciou Ministerstva hospodárstva SR.