Medzinárodný tím odborníkov sa v štúdii publikovanej v žurnále Nature Astronomy pozrel bližšie na to, čo sa stane so Slnkom po jeho smrti. Odpoveď zrejme mnohých prekvapí. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Aj Slnko raz zomrie

Slnko sa totiž o niekoľko miliárd rokov s najväčšou pravdepodobnosťou zmení na obrovský prstenec medzihviezdneho plynu a prachu známy ako planetárna hmlovina. K výsledkom vedci dospeli na základe počítačových modelov, ktoré predpovedajú životný cyklus hviezd.

Aktuálny vek našej centrálnej hviezdy je stanovený na približne 4,6 miliardy rokov, čo znamená, že zhruba za 5 miliárd rokov sa premení na červeného obra. Jadro hviezdy sa zmenší, no jeho vonkajšie vrstvy sa rozšíria až na obežnú dráhu Marsu. Pri tejto udalosti Slnko s najväčšou pravdepodobnosťou úplne pohltí aj Zem.

Je však isté, že v tej dobe tu už ľudstvo nebude. Už za jednu miliardu rokov sa totiž jas Slnka zvýši natoľko, že sa vyparia všetky oceány na Zemi a naša domovská planéta bude príliš horúca na to, aby na nej existoval život alebo sa vytvorila voda.

Hoci sú si týmito predpoveďami vedci pomerne istí, je veľmi ťažké určiť, čo nastane po fáze červeného obra. Na základe pozorovaní iných hviezd sa však astronómovia nazdávajú, že definitívna smrť nášho slnka nastane približne za 10 miliárd rokov.

Ako v samostatnom článku pre portál FonTech.sk objasnil astronóm Ľubomír Hambálek, „Slnko, ako aj iné hviezdy, počas väčšiny svojho „života“ tvoria vo svojich jadrách energiu pomocou termojadrových reakcií. Primárne premieňajú vodík na hélium. Keďže im tak postupne ubúda vodíka v jadre, teda „paliva“, nevyhnutne musí dôjsť k času, kedy už takto tvorená energia nebude postačovať na to, aby pôsobila proti vlastnej tiaži hviezdy, ktorá sa snaží hviezdu stláčať do menších rozmerov.

Keď teda tiaž vyhrá nad tlakom plynu v jadre, vnútorné časti hviezdy sa budú zmršťovať, pokiaľ im v tom niečo iné nezabráni. Hviezda sa dostane do štádia obra, pretože jej vrchná časť atmosféry sa zväčší.

Ako uviedli vedci v tlačovej správe, nakoniec hviezde dôjdu aj posledné zásoby paliva až sa napokon „vypne“ a zomrie. Po smrti však horúce jadro hviezdy spôsobí, že vyvrhnutý obal (prach a plyn) bude jasne žiariť zhruba 10 000 rokov.

Problém s planetárnymi hmlovinami

Vďaka tejto udalosti je tiež možné vo vesmíre pozorovať planetárne hmloviny aj na desiatky miliónov svetelných rokov, teda aj v prípador, kedy samotná hviezda bola príliš slabá na to, aby sme ju dokázali pozorovať.

Vedci však nezostali len pri popise smrti hviezdy, ale pozreli sa na záhadu, ktorá astronómom nedá spávať už viac ako štvrťstoročie. Pred viac ako 25 rokmi totiž odborníci zistili, že, ak sa pozrieme na planetárne hmloviny v inej galaxii, tie najjasnejšie majú vždy rovnakú jasnosť.

Ukázalo sa teda, že je možné presne určiť, ako ďaleko je galaxia len na základe pozorovania jej najjasnejších planetárnych hmlovín. To teoreticky fungovalo pre všetky galaxie. Hoci pozorovania naznačovali, že máme správne údaje, vedecké modely tvrdili niečo iné.

„Staré hviezdy s nízkou hmotnosťou by mali vytvárať oveľa menej žiariace planetárne hmloviny, než mladé a hmotné hviezdy,“ objasňuje spoluautor štúdie Albert Zijlstra.

Údaje teda naznačovali, že aj hviezdy s tak nízkou hmotnosťou, ako má naše Slnko, môžu po svojej smrti vytvoriť jasne žiarivé planetárne hmloviny. Modely však tvrdili, že to nie je možné, pretože hviezdy menšie než dvojnásobok hmotnosti Slnka by dostatočne neožiarili planetárnu hmlovinu na to, aby bola pozorovateľná.

Odborníci v tejto prelomovej štúdii však tento rozpor vyriešili tak, že podľa ich modelov sa Slnko nachádza na spodnej hmotnostnej hranici, takže v skutočnosti dokáže vytvoriť viditeľnú hmlovinu. Inak povedané, stačilo by, ak by Slnko bolo len o niečo menej hmotné a žiadna viditeľná hmlovina by po jeho smrti nevznikla.

Zdá sa teda, že smrť Slnka bude poriadne zaujímavé vesmírne divadlo. Ak ho ale chceme vidieť, budeme musieť osídliť inú planétu.

Len pre zaujímavosť, ešte skôr, ako sa Slnku minú zásoby vodíka a utíchnu termojadrové reakcie, bude podľa iných štúdií dostatočne horúce na to, aby vysalo oxid uhličitý v atmosfére. Hladina CO₂ bude dokonca natoľko nízka, že všetky fotosyntetizujúce organizmy (vrátane rastlín) nebudú schopné života, čiže nebudú môcť produkovať kyslík. Znamená to teda, že v budúcnosti sa zemská atmosféra vráti do podoby bohatej na metán, ako tomu bolo v minulosti.