Vedci sa nazdávajú, že ľudský mozog môže fungovať rovnakým spôsobom, ako kvantový počítač – respektíve, že počas “práce” využíva kvantové výpočty.

Objav okrem iného môže vrhnúť nové svetlo na to, ako funguje naše vedomie, ale tiež to, prečo ľudský mozog stále prekonáva aj tie najmodernejšie a najlepšie superpočítače, aspoň v oblastiach rozhodovania a učenia sa niečomu novému. Na tému upozornila Česká televízia na svojom webe.

Mozog funguje ako kvantový počítač

Ako uvádza portál ScienceAlert, rovnako, ako pri mnohých výskumoch a experimentoch zaoberajúcich sa kvantovými počítačmi, aj táto štúdia publikovaná v žurnále Journal of Physics Communications sa zaoberala myšlienkou kvantového previazania, teda procesu, pri ktorom zmena stavu jednej elementárnej častice má okamžitý vplyv na druhú a to nezávisle na tom, ako veľmi sú od seba vzdialené.

Pixabay

Autori prispôsobili túto myšlienku využívanú v experimentoch na preukázanie existencie kvantovej gravitácie svojim potrebám, pričom využili známe kvantové systémy, ktoré interagujú s neznámym systémom.

„Ak sa známe systémy kvantovo zapletú, potom aj neznámy systém musí byť kvantovým systémom,“ uvádza Christian Kerskens z Trinity College v Dubline.

Inak povedané, ku kvantovému previazaniu alebo vzťahu medzi známymi systémami môže dôjsť len vtedy, ak sprostredkujúci systém (neznámy systém medzi nimi) existuje taktiež na kvantovej úrovni.

Hoci tento neznámy systém nedokážeme študovať priamo, je možné pozorovať jeho účinky. Netreba tiež zabúdať ani na to, že spin častice, ktorý určuje jej magnetické a elektrické vlastnosti, je kvantovo-mechanická vlastnosť.

Špekulatívne, ale nie nemožné

Na tieto účely vedci využili protónové spiny v mozgovomiešnom moku, teda čírej bezfarebnej tekutiny, ktorá obklopuje, chráni a vyživuje mozog a miechu. Na meranie protónovej aktivity bola použitá magnetickú rezonancia (MRI), ktorá tieto vlastnosti dokáže merať.

Ermal Tahiri/Gerd Altmann/Pixabay/Úprava redakcie

Na prekvapenie vedcov ale pozorovania prostredníctvom MRI ukázali signály pripomínajúce potenciály vyvolané srdcovým tepom. Odborníci teda videli typy signálov, ktoré sa merajú v elektroencefalografii, ale nemali by byť vidieť pomocou MRI.

Autori preto predpokladajú, že boli vidieť preto, lebo spiny protónov boli kvantovo previazané. Ide zatiaľ o pomerne kontroverzné tvrdenia a na definitívne potvrdenie bude rozhodne treba ešte ďalšie overenie, ale prvotné pozorovania vyzerajú skutočne veľmi sľubne.

„Ak je (kvantové) previazanie jedným možným vysvetlením, znamenalo by to, že mozgové procesy museli interagovať s jadrovými spinmi a sprostredkovať previazanie medzi nimi,“ uvádza Kerskens.

Na základe toho sa vedci domnievajú, že funkcie mozgu sú kvantové.

Vedomie má korene v kvantovej fyzike

Nedávno dokonca iná štúdia naznačila, že kvantové efekty v mozgu by mohli vysvetliť, čo je to vedomie. Ide o výskum nadväzujúci na teóriou „orchestrovanej objektívnej redukcie“, alebo Orch OR. Tá predpokladá, že vedomie je založené na nevypočítateľných kvantových spracovaniach vykonávaných qubitmi. Tie sú vytvorené kolektívne na bunkových mikrotubuloch. Viac informácií nájdeš v samostatnom článku.

Čítajte viac z kategórie: Novinky